Leto sa medzitým prehuplo do svojej druhej polovice. Dni sa neúprosne, aj keď nepatrne skracovali ale Hinata sa k svorke vracala stále neskôr a neskôr. Nedokázala sa pozerať na svojich blízkych a tváriť sa pokojne keď jej vnútro horelo pocitom zrady vysávajúcim z nej všetku niekdajšiu radosť zo života. Ani malej Sayuri sa nepodarilo rozveseliť ju.
Juno, aj keď nevedela čo sa presne stalo, poznala svoju dcéru natoľko aby vedela, že to muselo byť niečo veľmi vážne. Hinata sa síce zo všetkých síl snažila predstierať obvyklú bezstarostnosť, ale nedarilo sa jej to. Zmenu v jej správaní si čoskoro všimla celá svorka . Juno už nemala na výber a musela zasiahnuť.
„Hinata,“ zavolala na ňu po večeri.
„Áno matka?“ Hinata k nej podišla s kamennou tvárou no srdce jej naplnila zlá predtucha. Posledné čo chcela bolo pridávať matke a celej rodine starosti, hlavne preto, že dobre vedela koľko posmechu si už kvôli nej a jej čudáctvu vyslúžili. Nemohla sa však zbaviť pocitu, že už je neskoro.
„Poď sa so mnou prejsť. Dnes je taký krásny večer,“ usmiala sa Juno láskavo a vykročila hlbšie do lesa. „Chcem sa s tebou porozprávať.“
„Áno matka,“ nasledovala ju bázňou naplnená Hinata poslušne.
Juno chvíľu mlčky kráčala a keď sa jej zdalo, že sú už od svorky dostatočne ďaleko aby ich nikto nepočul, povedala tlmene: „Čo sa stalo dcéra?“
Hinata ostala sekundu zarazene stáť ale rýchlo sa spamätala a pokračovala za matkou. „N-nič,“ odvetila takmer nečujne a zvesila hlavu.
„Aha.“ Juno vedela, že nemá zmysel sa ďalej vypytovať. Ak by jej to Hinata chcela povedať, už by jej o tak urobila. Ak o tom však hovoriť nechcela, znamenalo to, že to z nej nikto nevytiahne. „Tak potom,“ prešla Juno k veci, „je mi to veľmi ľúto, ale od dnešného dňa ťa zbavujem úlohy ochrankyne mláďat.“
„Čože?!“ vyhŕkla Hinata. „Ale...ale...ochrana mláďat je...čo budem robiť ak mi vezmeš tento post?“ Hinate sa zrazu pred očami rozbila celá jej budúcnosť. Bez vodcovského nadania zdedeného jej súrodencami, jediná úloha, ktorá jej ostala bola ochrana a učenie mláďat. Pre ňu to však nebola len práca, bolo to poslanie. Aký zmysel má jej život ak nesmie robiť jedinú vec, ktorá ju napĺňala ozajstným šťastím?
„V poslednej dobe sa stále len túlaš, vraciaš sa neskoro a ak sa aj objavíš, takmer s nikým sa nerozprávaš. Takto ich veľa nenaučíš,“ pokrútila Juno hlavou. „Ale neboj sa, pridelila som ti novú úlohu. Na západných hraniciach sa čím ďalej tým viac potulujú hyeny a iná háveď. Noboru-san sa veľmi potešil, že dostal niekoho tak schopného a odvážneho. Zajtra sa u neho prihlásiš.“
„Ale...,“ Hinata sa pokúsila o obranu ale prísny pohľad jej matky ju umlčal. „Áno matka, ako si želáš. Ospravedlň ma prosím, idem sa rozlúčiť so svojimi bývalými zverencami,“ povedala ticho a pobrala sa späť, rozmýšľajúc ako dlho bude trvať jej vyhnanstvo. Pred očami sa jej zjavovali tváre mláďat, ktoré jej tak prirástli k srdcu a ktoré od zajtra bude vychovávať niekto iný. Sayuri, Kasumi, Sasuzaki...ako dlho ich kvôli svojmu vyhnanstvu neuvidí?
Nasledujúce ráno vyrazila Hinata za svitania keď ešte väčšina svorky spala. Nepozorovane prešla popri hliadke a zamierila na západ.
„Sayuri-chan, prečo už nespíš?“ jemne sa zasmiala ale neotočila sa.
Sayuri ju rýchlo dobehla a smutne sa na ňu pozrela. „Chcela som ti popriať veľa šťastia a...“ do očí sa jej nahrnuli slzy ale všemožne sa ich snažila zadržať. „Dávaj si prosím pozor...“
Hinata zastala pozrúc nežne na Sayuri a nosom sa zľahka otrela o jej čelo. „Neboj sa, zvládnem to. A možno sa situácia čoskoro upokojí a mňa pošlú znova k vám,“ pokúsila sa o bezstarostný úsmev ale veľmi jej nevyšiel. Sayuri to už nevydržala a z očí sa jej vyvalil prúd sĺz. „No táák, neplač,“ upokojovala ju Hinata, zľahka si ju pritúliac k sebe aj keď sama odolávala slzám len veľmi ťažko. „Ty moje malé slniečko,“ zašepkala, šťuchla Sayuri nosom a odišla. Sayuri ostala vzlykajúc stáť na mieste a čakala či sa Hinata náhodou ešte neotočí. Ale Hinata sa už neobzrela. Veľká slza, ktorá sa vykotúľala z jej ľavého oka padla na zem nikým nevidená. Sayuri tam stála až kým sa jej Hinata celkom nestratila z dohľadu a ešte chvíľku potom.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
3
vedela som ze usotsuki je prava hiena,
v preklade totiz usotsuki znamena klamar,
velmi dobre vymyslene....
v preklade totiz usotsuki znamena klamar,
velmi dobre vymyslene....
Napíš svoj komentár
Aa som v napati velmi sa tesim na to co bude dalej.. hezkyy