Spomínala si ako nasadla do auta, bola hlboká noc, cestu osvetľovali len reflektory jej auta, bola plná hnevu a pocitu zrady blízkeho človeka. Ani si neuvedomila ako rýchlo sa dostala k letiskovým hangárom, zastavila auto a vystúpila do chladnej noci s odistenou zbraňou pripravená ju kedykoľvek použiť.
Vošla dnu bočným vchodom a jej oči si rýchlo privykli na tmu. Ticho postupovala krok po kroku, no zrazu sa rozsvietili svetlá a ona na okamih stratila zrak, no len okamih stačil na to aby sa útočník ocitol vo výhode. V tej chvíli sa nestihla ani otočiť keď pocítila tupý úder do hlavy.
,, Tak už si hore, myslel som si že už sa nedočkám.´´
Ten hlas dôverne poznala a keď sa knej tento človek otočil , stál pred ňou muž ktorému dôverovala nie len ona, ale každý člen ich rodiny, tak volala jej kolegov, no po tejto skúsenosti musia s jej partnerom prehodnotiť svoje vzťahy.
No z myšlienok ju vytrhol tento človek, približujúc sa k nej s nožom v ruke a z očí mu blčal pohľad šialenca žijúceho len pre pomstu. Tie zelené oči, ktoré sa jej vždy páčili, no nikdy si nevšimla ten pohľad akým sa díval na Chrisa a to si teraz nevie odpustiť. Mohla tomu všetkému predísť keby sa pozorne dívala, no neurobila to a teraz je človek ktorému by zverila aj svoj život neprávom vo väzení a ona je tu aby to všetko dala do poriadku. Nie je to podľa jej predstáv, no aj tak vie že získa priznanie od tohto blázna aj keby ju to malo stáť život.
Pohyboval sa okolo nej tak blízko, že keď ucítila jeho dych na svojej pokožke prebehol jej mráz po chrbte. No nebála sa, strach nepociťovala už dlho, no cítila hnev ktorý jej pulzoval v žilách ako jed no nemohla dovoliť aby ju ovládol.
Pri každej urážke len zaťala zuby a mlčala, vedela že takému človeku nemá zmysel odporovať aby nezhoršila situáciu ešte viac, ale musí vyčkať na pravú chvíľu a potom čo ho viedlo k tomu narafičiť taký zločin na jej partnera.
Keď jej začal chladnou čepeľou prechádzať po tele, mal chladný pohľad šialenca a nevedel sa dočkať kedy jej ublíži a on si to bude užívať. Vedela že čoskoro príde jej chvíľa, keď zrazu ucítila stekať po jej ruke teplú tekutinu.
,, Tvrdá ako vždy, že som si myslel niečo iné, zrejme budem musieť ešte pritvrdiť.´´ uškrnul sa, obzrel si ju a zarezal znova. No tento krát si vybral citlivejšie miesto. Asi centimeter od hora jej pravého prsníka, rezal dlho, no nie hlboko. Chcel len u nej vyvolať paniku, ona sa mu však nechystala vyhovieť. Krv sa jej už rozlievala po nahej hrudi.
Odstúpil od nej a díval sa na ňu spýtavým pohľadom, akoby si pýtal povolenie pokračovať. Keď mu neodpovedala a nevidel ani náznak slabosti, zarezal znovu, silnejšie a hlbšie tesne nad bruchom, akoby strácal trpezlivosť. Rez bol opäť dlhý a ona vyzerala akoby ju niekto práve postriekal kečupom. Po celej hornej polovici tela sa jej valila krv a ona vydala bolestný ston na ktorý tak dlho čakal. Položil nôž na stôl vedľa jej zbrane. Táto ,,búchačka´´, ako ju ona volala, ju nikdy nesklamala a bola s ňou odo dňa čo sa pridala k tajným službe.
Keď sa tento raz pohol znova k nej, no už bez noža, cítil že vyhral vyjadroval to jeho sebavedomý pohľad. Ale ona vedela že sa dozvie pravdu a tým ho zničí.
Jeho priznanie si totiž nahráva na mikro - nahrávacie zariadenie.
,,Vieš že odtiaľto sa už živá nedostaneš, však?!´´
,, Vždy existuje cesta von.´´
,,Možno, ale ty si si už svoje možnosti vyčerpala, ak nevidíš som vo výhode, ty si ranená, nemáš zbraň a si zajatá, nemáš ani najmenšiu šancu.´´
Po dlhšej odmlke dodala: ,,Možno máš pravdu, možno je toto koniec.´´ snažila sa aby to vyznelo porazene no s hrdosťou a hlavne si dávala pozor na slovo ,,toto´´.
,,Takže sa vzdávaš? To je pre mňa teda pocta!´´ Vyriekol to s očividným nadšením a pocitom víťazstva.
,,Nikto nie je bez chyby a tou mojou bolo že som ti uverila a obrátilo sa to proti mne, podcenila som ťa, a nie len ja, to sa už ale nestane.´´
,,No stalo sa a, áno už sa to nestane, no som rád že si si to priznala, aspoň ty.´´
,,Keď už obaja vieme že toto je koniec, chcem vedieť prečo.´´
,,Vždy chceš mať vo veciach jasno, ako inak. No nemám dôvod ti to nepovedať, pravdu povediac, máš na to právo a chcem sa pochváliť. Len ma trochu mrzí že tvoj vzťah s Chrisom ste nestihli zrealizovať, boli by ste pekný pár..no zožierať sa kvôli tomu nebudem. Ale prejdime k veci, nie žeby mi nebolo s tebou dobre, len už ti nezostáva veľa času. Takže začnem asi tým že ste ma všetci v týme podceňovali, tým že som bol len analytik, si nikto nevšímal moju snahu stať sa agentom, moju záľubu v streľbe a - ´´ Nestihol dokončiť vetu lebo mu skočila do reči.
,,Simon, ako si povedal, nemám čas na pohľad do minulosti, prejdi k veci, prosím.´´
Usmial sa na ňu, akoby sa ospravedlňoval a pokračoval: ,, Dobre, tak teda k veci, pred rokom a pol CIA zamietla moju opakovanú žiadosť stať sa jedným z vás. A vieš kto sa podpísal na obe odmietnutia?´´
,,Chris´´ Dodala samozrejmo.
,,Bingo, odôvodnil to tým že som vzácnejší tam kde som!´´ Už viditeľne na ňom badala aký je nervózny, až ho triaslo a prechádzal sa hore dole pred jej očami.
,,A tak si nafingoval na Chrisa vraždu.´´
,,Musel som sa pomstiť a dokázať čoho som schopný, je to trochu irónia že si ma všímate až teraz, keď som váš nepriateľ.´´
,,Nemuselo to takto skončiť.´´
,,Ale muselo a teraz už vieš prečo som to urobil a ja by som už mal ísť.´´ Keď dokončil čo chcel povedať pristúpil k nej, nadvihol jej palcom bradu aby sa jej pozrel do očí a takto sa s ňou rozlúčiť . No ona vedela že teraz nastala jej chvíľa, zachytila sa rukami lana aby sa pripravila na útok.
Lano nad jej hlavou zovrela pevnejšie a čelom ho udrela do hlavy, vzápätí sa odrazila nohami od zeme a kopla ho do hrudníka. Rýchlo stratil rovnováhu a narazil do stola meter za ním.
Ona sa nadvihla na lane a uvoľnila sa zo zovretia kde mala prevesené ruky, no stále mala na rukách putá. Simon sa rýchlo postavil sa nohy a kráčal k nej plný hnevu, nemohol uveriť že jej takto naletel.
Keď mu stála tvárou v tvár, cítila sa akoby sa v takejto situácii nikdy pred tým neocitla, ale vedela že je to preto lebo musí bojovať s človekom ktorý jej bol blízky, no city museli ísť bokom ak chcela prežiť a dokončiť to prečo sem prišla.
Zaútočila a udrela ho do sánky na pravej strane vzápätí do ľavej. Bola taká nahnevaná a znechutená, no silu jej dodávalo práve to že vedela prečo a pre koho to robí a že je to správne.
Teraz už mala krv aj na rukách, no nebola jej. Útočník sa ale nedal vyviesť z miery a teraz zaútočil on a jeho ruka zasiahla jej brucho, zháčila sa od bolesti, lebo trafil presne to miesto kam ju porezal. Zaútočil znovu, udrel ju do ľavého líca a ona sa udrela hlavou o betónovú podlahu. Jej mozog vtedy pracoval na plné obrátky a ona vedela že je v nevýhode, je ranená a vo férovom súboji by nemala šancu. No na to aby si premyslela ako ďalej nemala ani sekundu a tak predstierala stratu vedomia. Keď sa k nej zohol aby ju znova udrel do tváre, udrela ho nohami a odrazila ho od seba.
Keď padala na zem zaregistrovala svoju zbraň ležať na zemi niekoľko centimetrov od nej, po tom čo narazil do stola a zhodil ju na zem. Pozviechala sa na nohy a zdvihla svoju zbraň, namierila na šialenca pred ňou, keď sa k nej blížil s nožom v ruke. Mala pocit že každú chvíľu stratí vedomie , cítila ako sa jej podlamujú kolená a ruky, videla už len rozmazane, stratila už veľa krvi.
Keď vystrelila zo zbrane a sekundu sa nič nedialo, odľahlo jej, no vzápätí zbadala pred sebou pohyb a vedela že netrafila. Útočník sa k nej nebezpečne približoval s hrôzou naháňajúcim úsmevom na tvári a kŕčovito zvieral nôž. No ona namierila znovu, nestrácala chladnú hlavu a keď si bola stopercentne istá, vystrelila znova. Nedýchala až kým nezačula tvrdý dopad na zem a štrngot noža. Vydýchla si a snažila sa nabrať sily. So stále namierenou zbraňou šla k telu ktoré už nejavilo žiadne známky života, no aj tak odkopla nôž čo najďalej od tela a skontrolovala pulz. Žiaden nenahmatala, ako očakávala.
Vtedy sklopila zbraň, zobrala zo stola svoje tielko, kľúče od auta a odomkla si putá kľúčom z jeho vrecka. Vyšla vonku bez obzretia a šla oslobodiť svojho partnera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár