Spravila som chybu. A teraz to ľutujem. Počujem tvoje slová, no koniec tomu je. V tvojom náručí som si hlavu skryla, pobozkať ma som ti nedovolila. Všetko bolo nové a ja som sa bála. Chcela som, aby tá chvíľa bola dokonalá. Až neskôr, keď som o to prišla, došlo mi, že to chyba bola. Nezáležalo na mieste, čase, vtedy bolo všetko naše. V spoločnom objatí, v náručí bez pretvárky. Len slová čo sa vyriekli. Nie na mieste, nie na čase, ale na tom, čo by sa bolo stalo. Nevedela som čo mám robiť, či ti veriť, či ti svoje srdce zveriť. Na druhý deň sa všetko skončilo. Mávnutím prútika. Mám byť rada? Či mám plakať? Chýbajú mi tvoje slová. Už sme sa viac nevideli. Naše slnko zapadlo. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj