... a z paštéty, ľaľa, vypadla nejaká paprčka!!! Alebo čo s načatými raňajkami?

Dlho som zvažoval, či tento blog napíšem. Na jednej strane ma hnala túžba upozorniť Vás - moje široké fanúšikujúce masy na určité gastronomické anomálie, ktoré len tak v Receptári starej Matere nenájdete a ani by ste nájsť nechceli. No a na strane druhej mám obavy, že zničím povesť mäsokombinátom v bližšom aj širšom okolí, čo odo mňa vôbec nebude prejavom sociálneho cítenia. (Ale vykonpenzujem to zhliadnutím zajtrajšieho Reflexu. Dojmem sa, poplačem si a hneď sa budem cítiť prudko humánne.)

Poznáte ten pocit prázdnotou zívajúceho interiéru vašej telesnej schránky, že? A že je najintenzívnejší ráno? A čo sa vtedy robí? No vtedy sa šarmantne, no nekompromisne klusá ku chladničke zohnať niečo na baštu. Rodič ma, samozrejme, správne výchovne vykopne z kuchyne s podmienkou, že pokiaľ nezbavím svoj orál toho cibuľového zápachu, nedostanem naservírovanú ani len riedku stolicu.

Keď sa mi zuby blyštia ako hladina kulminovaného jarného Dunaja vraciam sa plný nádeje ku chladničke, ktorá je na tom obsahovo podobne ako môj žalúdok. V kúte za kyslým mliekom (pôvodne nebolo kyslé) a niečím, čo vzdialene pripomína šunku sa hrdo pnie paštéta. A je dokonca pred dátumom spotreby, čo začína byť v našej rodine vecou priam nevídanou.

V eufórii do nej vniknem (do paštéty;!erotika až po 22.hodine!) nožom. A skôr ako ju rozotriem po poctivom krajci pravého petržalského chlebíka, ľaľa, vypadne z nej akási končatina!!! Paprčka to bola kedysi zrejme celkom funkčná, ale na zjedenie príliš nevyzrala. Zdala sa mi trochu nazelenaná, ale to na počiatočné štádium rozkladu asi bežné. Ani neviem akému živočíchovi predtým patrila, neskúmal som ju. To, že sa vyskytla v mojej paštéte ma však veľmi nepotešilo. Upadol som do agónie. A možno som aj zomrel hladom. To už sa nedozviete.

Každopádne Bon Apetit!

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

21 komentov k blogu