Tvárme sa teraz obaja vážne.
Bola som len zúfalec bažiaci za láskou,
Teraz som len klbko sklamania s maskou.
Stovky slov nevyslovených mi ťaží myseľ.
Je neskoro, loď naša stroskotala priskoro.
Nevypovedala som ti všetko, nestihla som.
Je neskoro ľutovať, je neskoro sľubovať.
Tvoje krehké pohľady vo snoch ma mlátia,
od sĺz a smútku bez radosti krátia.
Nenechal si mi nádeje a túžby rozplynuli sa.
Samú ubolenú osudu ponechal si ma.
S horkosťou si od teba odvykám,
veď inej možnosti sa mi nedostáva.
Ťažko po dychu strácam,
každá sekunda je drahá.
Každá minúta je nekonečná,
v minulosti zabudnutá.
Do rúk svojich hľadím, nešlo by to vrátiť?
Ten cit sladký?
Za mnou je minulosť s tebou,
no budúcnosť žiadna.
Ubíja ma to, puká mi žiaľom srdce.
Bolesť, smútok, útrapa,
vraví sa, že začne nová etapa...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár