Výpadovka na okraji mestečka,kde počas roka ani pes neštekol,bola toho dňa plná energie,rýchlosti,mladých výkrikov a radosti.Za teplého októbrového poobedia sa tam usporadúvali akési preteky motoriek v malom.Pár známych,ktorých spájal životný štýl na kolesách a niekoľko priaznivcov tohto adrenalínového športu,ktorí by sa boli radšej kochali pohľadmi a ohurovali vedomosťami o novodobých vylepšovákoch na motoroch,akoby sa sami odvážili riskovať nebezpečie.
Mladík menom Alex prezývaný aj ako Gepard uzavrel stávku so starším,už znalým závodníkom na krátkych tratiach,Leónom.–No čo Olexander?Dúfam,že od minula si viac trénoval!-Podpichol skúsený a sebavedomý León.Vedel,že táto skomolenina Alexovho mena si ho ešte väčšmi pred závodom znepriatelí.Chcel dosiahnuť absolútne vyhecovanie súpera.Tento vysoký a dobre stavaný chlapík si rád staval latku privysoko a prekonával neprekonateľné.Mal drsný a odstrašujúci výraz,úplný protiklad mierumilovného a dobráckeho Alexa.Aj keď to niekedy bolo iba zdanie.Nuž León dostal to,čo chcel.V žilách nebojácneho Geparda sa pumpovala krv,prudko očervenel.Schmatol prvé,čo bolo poruke.Bol to francúzsky kľúč,s ktorým sa teraz nebál pristúpiť bližšie.Zarastené obočie mu kleslo až jeho pohľad vyzeral nebezpečne hrozivo.-Alex, nerob!-Z nemalého davu vybehla dievčina s nádhernými blonďavými vlasmi hojdajúcimi sa vo vetre,vyzerala ako víla.Veľké modré oči tento dojem umocňovali.Klipkala nimi vystrašene akoby zároveň tušila priebeh situácie.Mladíka jej výkrik takpovediac omráčil.Uvoľnil telo a oceľovú zbraň pustil k zemi.
-Čože sa to deje?Olexandrovi prišla dohovoriť frajerka?-Vyhŕkol zo seba provokatívne muž, kolo ktorého bolo teraz už rozostúpených pár kolegov.
-Dosť! Svoje účty si vyrovnáme až na okruhu.Hádam sa len nebojíš, keď tu útočíš so svojou bandou goríl?-Diplomaticky odpovedal Alex,no vnútorne zvádzal veľký boj emócií.León opovržlivo dvihol obočie,elegantne švihol rukou a pomaly bez slova sa výsmešne poberal s bandou k rozrečnenému davu.
-Nechaj to tak.Hovorila som ti to,aj s týmito pretekmi nesúhlasím!Mám strach Alex.-Dievča sklopilo oči plné výčitiek.Po odmlčanej chvíľke zrak opäť obrátila na chlapca.Tento pohľad zas hovoril jasnejšie a zreteľnejšie ako tisíc slov.V jednom momente akoby zlostného Geparda obmäkčil.No hneď sa vzchopil a opäť prišiel k nenávistným myšlienkam.-Ema,vieš,že pre mňa je dôležité podstúpiť túto zlobu.Je to moja povinnosť!Neboj sa o mňa...–Ani nestihol dopovedať a dievča,ktoré nazval Emou mu skočilo do myšlienky.–Ako chceš!-V sekunde sa zvrtla na časom dotrhanej podrážke tenisiek,ktoré nosila zrejme preto,lebo bola na ne nejako naviazaná...

možno bude aj pokračovanie=D...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
aio  2. 11. 2008 22:26
mno ok davaj to pokracovanie som zvedavy
2 
fotka
absenciasudnosti  4. 11. 2008 20:24
Ďakujem za komentík ...dám vedieť,keď to na mňa príde,teda keď bude čas
3 
fotka
tinka246  21. 11. 2008 21:03
ja chcem daleeej
Napíš svoj komentár