Čepeľ chladná ba bezcitná,
preťala mi žily ruky,
spolu ležíme na zemi,
no len ja zažívam muky.


Ostrá bolesť súži ma,
jak stovky rokov samoty,
tak sa zberám pomaly,
odchádzam cestou temnoty.


Kaluž krvi tíško schne,
prchá rýchlo zo mňa život,
čakám kedy to už príde,
upadám v nemilot.

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkova  2. 9. 2010 22:15
strašne silené mi to príde.... možno si to aj myslel dobre, ale z výsledného efektu som zmätaná
 fotka
mirkova  2. 9. 2010 22:15
*zmätená
Napíš svoj komentár