Čepeľ chladná ba bezcitná, preťala mi žily ruky, spolu ležíme na zemi, no len ja zažívam muky. Ostrá bolesť súži ma, jak stovky rokov samoty, tak sa zberám pomaly, odchádzam cestou temnoty. Kaluž krvi tíško schne, prchá rýchlo zo mňa život, čakám kedy to už príde, upadám v nemilot. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj