a vidím len kopu hnoja.
Ani mejkapom sa tá šarapa
nezakryje. Načo ? Veď je moja!
Pach hnusu, bzukot múch
a na pleciach pocit studu,
mať tak v rukách kopu hliny
alebo dáku tvrdú rudu.
Rozbil by som čierne sklo,
čo ustavične pravdu hatí,
také reči
jak keď sedliak prázdnu slamu mláti.
Zobúdzam sa a na zemi kôpka črepín.
Premýšľam o tom, či svoj život nepolepím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár