Z privátneho pekla posielam riadky, kde čierňava je zákon, súd i trest. Píšem na biely papier,z recesie na protest. Zomreli farby, ostali len tiene, bez tepla sviečky a svitu mesiaca, čierňava nespí, len trocha drieme. Niet čiarky bez oprátky, zločinom je písať pravdu, osud básnika je vratký, Raz drogu, inokedy samotu teraz ženu, Svinstvo taký život - nasrať na to. Zabiť sa pre myseľ pobláznenú. Vcíťte sa do roly blázna, vstúpte do môjho vesmíru, zaduste sa zo vzduchoprázdna. Nechcem ľútosť ani prázdne slová, ako vždy príde dôvod žiť, motivácia ? či skôr výzva nová. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj