Prvý spoločný znak bol, že boli preukázateľne natočené američanmi, čo bolo zrejmé, z toho, že sa odohrávali väčšinou v USA a hlavnými aktérmi boli americkí "hrdinovia" , ktorí takmer nikdy nezabudli poznámku typu "v tomto sme boli lepší ako rusi", nech to už bolo akokoľvek odveci.
Taktiež ma trochu prekvapilo to, ako sa scenáristi venujú nepodstatným veciam. V príbehu stavby časticového urýchľovača vo vedeckom komplexe CERN, ktorá je určite impozantná sa samotnej stavbe a jej významu venovali v reportáži dlhej 45 minút asi len 10 minút. Ostatných 30 až 40 minút bolo zameraných na to, ako si niekto zabudol šrobovák a musel sa poň vrátiť, alebo čo robil nejaký robotník pred stavbou urýchľovača a ako sa naňho deti tešia, keď príde po týždni práce domov.
Ďaľšie, čo bolo na programe bola vraj megastavba nad Grand Canyonom. Taký malý polooblúkový most s polomerom dajme tomu 10 metrov. Ako oddôvodnenie toho, že to je megastavba, ktorú porovnávali s inými megastavbami sveta, ako napríklad Golden Gate, bolo, že povrch pre stavbu je nestabilný, vietor veľmi fúka a indiáni, ktorí žijú v okolí, su proti stavbe, atď... Opäť znaky podobné. Stavba bola postavená za 10 minút 40 minútovej relácie, zostávajúce minúty boli venované rozprávaním sa s indiánmi, záberom na vyľakaných návštevníkov, ktorí mali pod nohami asi 1000 metrov hlbokú priepasť. Pri tomto dokumente som si všimol, ďaľší zo spoločných znakov týchto všetkých relácií, či dokumentov. Je to prirovnávanie dĺžok k iným dĺžkam, váh k iným váham a podobne. Povedali tam napríklad, že most váži 125 ton, čo je asi váha 70 hrochov.Alebo ako prirovnali hĺbku priepasti k dĺžke 100 školských autobusov. Už som len čakal, kým tú tisíc metrovú dlžku prirovnajú k tisícke deciek veľkých 1 meter.
Iný dokument bol o väzenských zariadeniach. Časť bola venovaná aj väznici Guantanamo, konkrétnejšie zlej fyzickej kondícii väzňov. Bol tam záber na celu jedného väzňa, ktorý spáchal samovraždu po piatich rokoch v nej. Cela bola asi 2x3 metre veľká, mala dvere, jedno malé okno, posteľ a záchod, nič viac. Moderátor sa pýtal holohlavého, bezkrkého dozorcu s texaským klobúkom na hlave a okuliarmi, ktoré by veľkosťou boli vhodné aj na ochranu očí pri zváraní, že či nie je pobyt väzňa, ktorý na izbe strávi 23 hodín denne, 5 rokov bez kontaktu s inými ľuďmi traumatizujúci. Odpoveď bola ale niečo v tomto zmysle : "Nie, nemyslím si, že je ich pobyt traumatizujúci, je to trest určený zákonom, ktorý si každý terorista zaslúži". Tak tomu sa hovorí vysvetlenie!
Moderátor sa ešte spýtal, či nebude Guantanamo súdené z pohľadu historikov záporne a on na to asi že: "Nie, verím tomu, že konáme prospešnú prácu svetu v boji proti terorizmu".
Tiež "mám veľmi rád" dokumenty o vojenských úspechoch americkej armády a o tom, aké sú napríklad stíhačky prínosné pre novodobý boj, ale aby sa nepovedalo, je na pozadí povedané, že celá vojenská moc je potrebná na kontrolovanie mieru. Stíhačku F22 prirovnali dĺžkou k dvom osobným autám, čo bolo aj celkom normálne. Ale mohli tú stíhačku hodnotou prirovnať radšej napríklad k menšej nemocnici.
Nechýbali zas silné reči pilotov typu "s týmto strojom nakopeme Saddamovi prdel aj o polnoci".
Tak som sa zamyslel, či sú tieto "náučné" programy ozaj náučné, alebo časť z nich slúži len na systematické oblbovanie populácie, aby si nebodaj ľudia mysleli, že vojna a používanie vojenskej sily môže byť prospešné pre niekoho. A zostatok tých dokumentov je asi len na pobavenie populácie. Lebo vzdelávaciu hodnotu to nemá podľa mňa takmer žiadnu. Ale ľudí to asi baví počúvať "husté reči" pilota, vojaka alebo stavbára...
No a keď som pri tom, pod slovom dokument si predstavujem napríklad francúzske dokumenty o prírode.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
masterpiece
5. 3.marca 2009 13:50
ked sa tak clovek na d tym zamysli tak mas v skutocnosti zrejme pravdu cele je to nejake lacne zabavanie domacich pani a chorych ludi ked sa okolo obeda nudia a nemaju co na praci ale zas niektore relacie su dobre
2
Suhlasim s tebou ze vela americkych dokumentov oblbuje ludi, hlavne americanov. Odporucam ti pozriet si dokumenty alebo precitat knihy od Michaela Moora (ak si to uz nespravil). Jedina vec v ktorej s tebou nesuhlasim je to prirovnavanie. Ked niekomu povies 125 ton tak si len tazko predstavi ten dotycny kolko to je. Osobne si myslim ze tie prirovnavanie su dobre a sluzia nato aby si si velkost toho objektu mohol predstavit pretoze to cislo 125 ton jednoducho nedokazes vizualizovat
Napíš svoj komentár