Dievča, zaujalo ma... Pripomínala mi jednu architektku. Zo Sicílie, z Palerma... Tmavohnedé až čierne husté vlasy. Pri silnom svetle je v ich odtieni tmavočervená. Mierne vlnité. Pokojné tmavé velké a prenikavé oči, ktoré s nimi perfektne ladili. Tie pekné mierne exotické črty a vzhlad a mierne tmavšia pokožka. Aj keď najviac sa mi vždy páčila táto kombinácia s absolutne bledou a bielou pokožkou. Tá kombinácia čiernej a bielej. Krásny, minimalizmus, monochromatickosť bez filtru...
Další bol chlapík. Odhadom 45 rokov ale na svoj vek značne vrásčitý. Krátke fúzy, krátke tmavé vlasy. Všetko prešedivelé. Sedel vedla mna s velkým dotykovým telefonom v ruke, išlo mu to dobre. Evidentne využíval mobilné dáta.
Zhovorčivý, optimistický s akousi dobrodružnou povahou. Asi bol prvý a oslovil ma. Pýtal sa ma na moju prácu. Pýtam sa ho na tú jeho... Ešte pred tým sa ho jeden človek pýta či bol na dovolenke... Zistujem že chodí preč na 14 dní... Po dlhej dobe si všímam že pri jeho nohách leží pes. Poteší ma to. Je to pekný a milý pes. Ako labrador len menší.
Nasleduje pauza. Ľudia vystupujú von. Všímam si opäť nenápadne to dievča. Páči sa mi. Pôsobí jemne. Skôr zdržanlivo. Rozhodne nie tak povrchne a narcisticky ako mnoho IG účtov primárne pekných dievčat. Ktoré sa mi fakt hnusia...
Počujem zvláštny jazyk medzi ňou a staršou ženou ktorá s ňou cestuje. Jej matka, pomyslím si. Rozhodne to nie je taliančina, rumunština, nemčina, angličtinu ani slovanské jazyky. Chcel som sa jej milo anglicky prihovoriť ale v tom mi jeden cestujúci povie že je to Madarčina. Že ma to nenapadlo.
Potom si všimnem opäť pána. Je nízky a chudý. Značne opálený. Jeho pes práve olizuje čosi malé pohodené na chodníku pred budovou benzínky... Neskôr leží na chrbte a olizuje si prirodzenie. Väčšina ľudí fajčí. Ja ako väčšinou stojím mierne bokom a pozorujem atmosféru. Pózy, gestá, pohyby, útržky dialogov. Autá na dialniciach. Slnko, oblaky...
Je po pauze. Nastupujeme späť.
Začína mi to dochádzať. Keď vidím opäť toho psa stočeného pri jeho nohách. Pýtam sa ho nenápadne na zárobok. Druh práce zámerne vynechávam. Spomenie 5 tisíc. V tom nás preruší hovor. Po chvýli sa ho pýtam znovu. Spomína že chodí na 14 dní. Pýtam sa ho nenápadne kolko mu vychádza priemerne. Spomenie 2500 eur. Za 14 dní.
Pýtam sa ho či pracuje v Bolzáne. Hovorí že nie. Údajne je to malé a menuje Milano a Bolognu. Pokračuje že niektorý ľudia mu hodia aj 50-100 eur a hovorí že už má svoju klientelu.
Spomínam si na Bolognu. Velké mesto, teplo, rozlahlé široké cesty, stmievanie, ten ruch. Atmosféra Bologne... Tiež môj kamarát. Ako kupujeme reprobedna za 12 či 14 tisíc eur. Konkretne BW rady 802. Od dvoch až neprijemne temperamentných talianov. Skôr s cigánskym image a vystupovaním. Tiež krásnu pizzeriu v centre a dve mladé pekné dievčatá ktoré nás obsluhovali. S podobným image ako tá cestujúca...
Pýtam sa ho či má na noc bývanie a peniaze mu platia ľudia pre ktorých pracuje... Prudko hovorí že nie, že to je trestné. Kludným hlasom dodáva že je sám. Celý čas spí vonku aj so psom. Pýtam sa ho či používa nejake horšie oblečenie než má teraz na sebe, pretože je oblečený slušne. Prudko hovorí že to by nič nedostal a kludným hlasom dodáva že najlepšie je byť oblečený normálne ako je teraz. Menuje nejake slovo alebo dve slová v taliančine ktoré nepoznám a cedulu s nápisom... Pýtam sa ho na význam. Pamätám si už len že ide o jedlo. Možno niečo ako "som hladný".
Bavíme sa o rôznych mestách. Spomína ešte Innsbruck. Údajne tam je to do 500€ na pokutu a od 1000€ trestné. Hovorí že to má už dobre spočítané a vezenie je vlastne luxus. Strecha nad hlavou. Pravidelné jedlo. Má tam proste všetko. Spomínal asi aj vychádzky a že si môže niečo kúpiť. Alebo mu dovezú tabak na cigarety... Pýtam sa či má celu a či tam niesu konflikty. Celu majú asi po 4. S ľudmi tam nemal problém. Len hovorí že s Arabmi je to blbé, pretože im vôbec nič nerozumie. Po asi mesiaci ho vždy pustia.
Vraciame sa k pôvodnej téme, jeho práci. Pýtam sa či sa nebojí že ho niekto napadne. S kludným tóno sa obhajuje, hovorí že taliani sú slušní ľudia.
Lúčime sa v jednom malom chudobnejšom meste. Hovorí že dom nechal svokrovi a kúpil si 3 izbový byt. Pred ním vystupuje... Pri odchode mi podáva ruku. Podávam mu tú svoju. Lúčime sa, pár obyčajnými frázami, ktoré tak neznášam ale v tomto prípade mi to nevadí a sám ich použijem.
Neskôr po pár km opäť zastavujeme. Dievča prestupuje do iného auta. Posledný krát si ju všímam. Odchádza s tou staršou ženou. Tá staršia má svetlohnedú koženú bundu.
Po dlhšej dobe riešim s dalším cestujúcim že bola fakt pekná. Páčila sa nám obom. Z predu sa ozve šofér. Hovorí že robí šlapku a je to cigánka. Spomína príhodu ako ju pri odjazde odprevádzalo 10 plačúcich cigánov v zástupe. Vrátane otca aj matky.
A to je koniec.
_________________________
Mám rozpísané nejake staršie blogy a sú celkom v kontraste s tým čo riešim teraz. To sa mi páči a tak ich sem pridávam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár