Možnosť bola klasicky odísť do velkého mesta. S najvyššou pravdepodobnostou Brna. Zamestnať sa pre nejaku technologickú firmu. No a asi žiť v nejakom byte a podnájme. V lepšom prípade časom do vlastného bytu a splácať ho tak do dôchodku.
Nedávalo mi to vôbec zmysel. Videl som to ako moje zlihanie. Tiež som 2 roky pred tým odmietol vlastný byt v mojom rodnom meste. Pretože som v byte nikdy bývať nechcel. Všetko čo som kedy robil a mal rád bolo dosť previazané s bývaním v dome... Takže to akosi celé nemalo logiku. Takže prečo ísť do niečoho čo som nikdy ani nechcel? Čo ma deprimuje už pri samotnej predstave.
Bolo to po 7 až 8 rokoch práce na mojom projekte. Utratení 15 tisíc eur v technike, vo vývoji. Vybavení si vlastnej velkej technickej dielne...
Komerčný rozbeh projektu akosi nevyšiel. Okolo mna boli ľudia čo čakali že na mne rýchlo zbohatnú. Projekt nebol plne hotový a vôbec nie odladený. Boli to skôr akýsi sprostredkovatelia s kontaktami. Sprostredkovatelia investície. Ale narazili sme na nechotných ľudí alebo ľudí sice nakloneným projektu ale vôbec nám nepomohli.
Trvalo viac než rok než som prestal myslieť na svoj neúspech. Že to proste nevyšlo. Všetká práca, roky času, peniaze... Proste koniec. Bol som fakt zdrtený.
Napriek neúspechu bola v tíme snaha pokračovať dalej. V tej dobe sme riešili divné veci. Jeden človek nám ponúkol investíciu ale chcel 51%. Čo ma brutálne nasralo. Další ponúkal 80 tisíc eur. Možno aj 100. Peniaze mal a bolo mu to zhruba jedno. Ale chcel všetko prerobiť do retrodizajnu čo ma nasralo tak že by som radšej celý projekt zrušil než toto. Vztahy boli napjaté. Teda hlavne ja som každého zvozil a nebol som ochotný žiadneho kompromisu. Nedalo sa inak ten projekt pre mna znamenal všetko.
Dosť kritiky bolo na môj pôvodný dizajn - estetiku. K tomu dizajnu sme riešili spoluprácu s jednou vysokou školu v hlavnom meste... Jeden z ľudí čo pre mna všetko riešili sa stretol s rieditelom... Žiaci pre nás mali navrhnúť nový dizajn. Nakoniec som niečo dostal ale nepáčilo sa mi z toho nič a nebolo to ani rozumne vyrobitelné a už vôbec nie za rozumnú cenu.
Bol som z toho všetkého zdrtený.
Potom som všetkých poslal do prdele. Povedal som im že celý projekt prerobím, vylepším, sám a z vlastného kapitálu. Budem potrebovať 2 roky času a asi 2000-3000 tisíc eur. Ktoré si sám zarobím. Kúpil som si monterky, gumáky a mnoho iných vecí a vyrazil na manuálne sezonne práce do zahraničia. Ktoré som nikdy pred tým nerobil ani netušil ako sa robia.
Navrhol som si vlastný dizajn. Z nuly som sa naučil robiť kvalitné 3D modely. Špičkové rendery. Tiež som sa naučil programovať HW pretože programátora som tiež nemal. Tiež som si urobil dalšiu viac menej stolárku dielňu a začal kupovať prístroje. Kompresor, fréza... Do elektrotechnickej dielne zase digitálny mikroskop, dalšie meracie prístroje... Dalej to bol zase lepší HW do PC pre náročné výpočtové veci...
Nakoniec som si kúpil všetkú techniku všetko sa naučil robiť sám. Elektrotechnické, strojárske, stolárske, aj lakýrnicke práce. Vlastný návrh všetkých elektrotechnických obvodov, kompletná výroba všetkých mechanických dielov. No a programovanie pretože vlastné elektronika potreboval aj riadenie mikrokontrolerom...
Naučil som sa to všetko. Urobil som to sám. Nikoho som nepotreboval. Ibaže z 2 rokov bolo 5 a z 3000 tisíc bolo viac než 20 tisíc eur.
Takže som 5 rokov 3x do roka sezonne manuálne makal a potom som nakupoval techniku a diely a makal zase doma. S tým že som to predom musel všetko navrhnúť v PC...
Zrazu som sa už pohyboval v celkovej sume do 40 tisíc eur a časovo to bolo 12-13 rokov na projekte.
Dnes som tesne pred dokončením kedy prakticky už všetko funguje. (Takmer)
O stavbe celého projektu som založil stránku. Bolo pri mne možno 60 ľudí ktorých zaujímalo čo robím. Mali k celému projektu rešpekt a z výsledku boli väčšinou fakt nadšení. Zoznámil som sa fakt s brutálnymi ľudmi... Stránke som nikdy nikde nerobil reklamu. Zrazu ma firmy začali oslovovať samé. Prosil ma majitel velkej firmy aby som sa s ním stretol a dohodol sa s ním na spolupráci pre nich. Chcel mi predviesť celú ich firmu. Až možno čosi ako malú fabriku. Tiež som to spomínal človeku čo robí vo firme ktorá navrhuje robotov do priemyslu. Ešte ten večer mi volali. Bolo toho viac. O nič som nemal záujem a všetko som odmietol. Dalej som chodil manuálne makať do zahraničia.
Neodmietol som len jednu ponuku ktorá prišla tiež sama. Ponuku na investíciu a založenie firmy. Vybavenie takmer 200m2 na mieru podla mojich požiadavkov so všetkou technikou ktorú k práci potrebujem. Vrátane luxusnej predvádzacej miestnosti. Toto bola jediná ponuka ktorú som neodmietol.
Na jednej strane ani neviem prečo to píšem. Asi som si to chcel čiastnočne celé nejako zhrnúť. Aj keď je to len na hrubo. Zlomok všetkého. Asi to budem najbližšie dni ešte doplňovať a opravovať gramatiku...
Dalšia vec bol môj odkaz ostatným. Ak niečo chcete, nevysertne sa na to! Buďte len brutálne trpezlivý a venujte tomu čas. Začnite čo najskôr. Myslím že s časom a odhodlaním sa dá dosiahnuť akýkolvek ciel.
Začínal som v 6 rokoch tým že som si tieto veci kreslil fixkami po papieroch. Neskôr som si ich robil z papierových krabíc. Neskôr s pomocou otca z dreva. Bolo to moje snívanie. Kreslil som si tieto veci po zadných stranách zošitov v škole a nedával pozor. Doma som sa neučil a celé to pre mna bolo únikom od nudnej reality. Neskôr som objednával tie najlepšie súčiastky z celého sveta. Všetko navrhoval v asi 13 tažkých programoch z uplne rôznych sfér a výrobu dielov ktoré som v mojich dielnach vyrobiť nevedel som zadával rôznym technologickým firmám s CNC strojmi a inou technikou s cenami do 100 000 tisíc eur. Pretože na vlastnenie tejto techniky som peniaze nemal.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tequila
8. 8.augusta 2022 17:24
nvm sice, o co ide, ale klobuk dole!
3
Drzim ti palce, ale mohol by si byt konkretny a povedat, co za robota si to zostrojil ?
4
@luc.ka ďakujem! Napíšem len že robot to nie je Ale vo veku od 9 do 11 som si robota staval... Vlastný design...
Napíš svoj komentár