Hmm, viem kde. Prídem po teba.
A ako budem vedieť že si to ty až prídeš?
Dvojmiestny športák, uvidíš ten neprehliadneš. V zápätí posielam odkaz na moj pinterest...
Blížim sa. V tom ma napadne. Veď ja mám na pintereste samé fotky toho auta odzadu, sakra!
Tak od začiatku ulice pomaličky cúvam. Asi 40m. Aby ho poznala. Športáky sú krásne, ale ten výhlad. Vidím skutočne cez to malé okno vzadu pod velkým uhlom prd. Minule som si uvedomil že to vzadu vlastne nemá ani stierač...
Tak teda cúvam pár desiatok metrov v tme aby ho zaručene poznala. V tom sa za mnou objaví skupinka fakt mladých ľudí. Tak štyria alebo piati. Hovorím si, sakra, ja odveziem maximálne jedného. Tolko ľudí, to je bez šance. Maximálne ešte jeden do kufra... Nakoniec len prejdú okolo auta. Pozerajú na mňa a ja zase na nich. Ona tam nie je.
Cúvam dalej. V tom sa z tmy vynorí. Ide ku mne k strane šoféra. Mám otvorené okienko. Obaja sa usmievame. Obchádza auto a sadá si.
Je tma, asfalt je čerstvý čierny. Vidíme na osvetlený kostol. Do tmy inak svieti len žlté pouličné osvetlenie a moje auto. Má v ruke čerstvo urobený popcorn z mikrovlnky v papierovom sáčku a je strašne milá a obaja máme fakt radosť. Je to taká radosť, plná očakávaní. Pýtam sa jej. Máš to? Ukazuje mi akési biele priedišné vrecúško. Skutočne v ňom niečo je.
Mám proste chuť aspoň trochu nám predlžiť jazdu a ešte niekam skočiť. Pýtam sa jej či nechce niečo kúpiť v tescu že tam rád skočím po čokolvek. Spomína akési gumené cukríky.
Spomínam si na iné dievča "v čiernom" a gumené cukríky a vanilkové sviečky. Asi sú si podobné...
Mám to rád. Všímam si detaily. Každé dievča má svoje špecifiká. S každou je už ten blbý nákup uplne iný. Každé má nejaku svoju špecifickú charizmu. Svoje osobité čaro. V pohlade v motorike. V obliekaní. Ale keď vezmeme do úvahy celú škálu ľudí. Tieto dievčatá sú všetky iné. Niekto by povedal že sú všetky strašne podobné...
Ideme tmou. Nedá mi to občas bezdôvodne prudko nepridať. Ozve sa zvuk 3,2l 6 valca. Po dlhšej dobe otáčky klesnú na 1400-1600 a jediné čo je počuť šum valiacich sa pneumatík po ceste. Ukludnujúce ticho. Čierny asfalt. Žlté pouličné svetlo. Prázdne prechody. Prázdne chodníky. Prázdne mesto. Len mi dvaja s popkornom na jej kolenách a tajomná taštička... Hovorí mi o tom ako sa ich snažila pekne dlho vysušiť fénom...
Vtipné. Hovorím si to je ono. Zase niekto iný. Mám tak rád tú originalitu.
Ako tá kamarátka... Posiela fotku zosilňovača. Všetky nápisy sú opačne. Nožičky má hore a elektronkami stojí na stole. To je ono. Skutočná umelecká duša. Vezme do ruky vec ako miliony iných ľudí a len ju, len ju napadne položiť ju obrátene. Nikdy som to nikde nevidel. Len ona. Buď je toto prejav skutočného umelca alebo je to blázon. Kto si vôbec dovolí určovať hranice?
Zrazu pred nami ide policajné auto. To je náhoda. Práve dnes! Dostanem trochu stres... To by nám tak chýbalo... Díky bohu odbočujú kamsi inam. Hneď som kludnejší.
Pár prudkých zákrut a sme doma. Vystupujeme. Zatváram bránu. Otváram dom.
Tak jej ukazujem dielňu. Kopec bordelu. Rozžiari sa. Našiel som mrtvú muchu. Ukazujem jej ju pod digitálnym mikroskopom s velkým monitorom. 50cm mucha. Detail, oko. Je matné a pripomína včelie plásty.
Prechádzame dalej. Pýta sa ma kde je wc. Praktické... Ukazujem záchod. Ukazujem kúpelňu...
A tá najpodstatnejšia miestnosť. Púštam hudbu. Nové albumy alternatívnej umelkyne Laurie Anderson. Tie rezavé husle a dozvuk velkej haly to je masaker. Do toho hlboké basy ktoré je cítiť telom. Vidím že je nadšená. Som nadšený tiež. Hovoríme si ako je super že sme sa stretli.
Pusti mi, pusti mi, neviem ako sa to volá...
Tak s tým ti nepomôžem.
Je to z filmu... Hrá tam ten herec... Čo hrá v akčných filmoch...
Akčné filmy nesledujem. To budeme asi dlho hladať... Tak ja neviem, Matt Damon?
Nie... Scifi
Hm, Tom Cruise?
Áno!
Tak teraz už to nájdeme.
Tukám csfd. Zobraziť od najnovšieho...
Nie, nie... Je to staršie.
Listuje prstom vo vzduchu smerom dole a ja to opakujem myškou na stránke. Ovláda ma. Pôvabnými pohybmi. Tymi sa rád nechám ovládať...
Do široka zatvorené oči.
Vau, ten mám! Film aj sound track. Ten je výborný! Ten dramatický a znepokojujúci klavír. Tak ho spoločne počúvame.
Som nadšený a ona tiež.
Neskôr sedíme na posteli. Ona rozkladá na tácku huby. A púštame sa do nich. Ona si ich roluje do gumených cukríkov...
Zoznamujem ju s mojim projektom. Toto je lepšie než veci za 60 tisíc. Preto som dostal to auto a ešte plne vybavené firemné priestory väčšie než celý tento velký dom. Bolo to drahé a dostal som to preto že vo mňa fakt veria.
Pýta sa ma kde je tá firma.
Pýtam sa jej, poznáš tú dlhú ulicu? Na jej konci je obrovská stará budova. Práve sa robí fasáda a tú budovu v zlom stave pod tým možno budeme kupovať tiež...
"Neviem kde."
Medzi tým sa na seba usmievame a hovoríme si že už to asi začína účinkovať. Cítim to. Cítime to.
Mám to všetko pred očami. Opisujem jej. Je tam starý most so železničnou tratou. Uplne vidím tú farbu hrdze. Ide nad cestou. Oblúk je z kamenných kociek. Uplne ho vidím. Obrastá krásne zeleným machom. Vidím ten nadýchaný mäkký mach.
Ukazujem rukou za seba na stenu/plátno. Práve sú v zábere tehly. Ten kontrastný tehlový raster... Dokument s hudbou Filipa Glassa. Je tam múr z kociek ukazujem na ten raster múru rukou. Ruka tvorí tieň. Na ruke je múr. Múr sa posúva z mojej ruky 2m daleko ku koncu plátna a mizme zo záberu. Fascinujúce... Usmejem sa.
Po dlhšej dobe strnulo sedí a hovorí smutným a sklamaným hlasom. "Mrzí ma to, je mi zle. Mala som si toho dať menej."
Ja som v pohode, učinkuje to prijemne.
Odchádza na záchod. Bohužial sa to nelepší.
Telefonujem kamarátovi ktorý leží v posteli s manželkou. Vysvetlujem mu o čo ide a on odchádza do vedlajšej miestnosti. Aby nás nepočula... Hovorím mu že s tým nemám velmi skúsenosti a ona evidentne tiež nie. Ale on má... A tak mi radí vychádzku...
Vychádza z kúpelne. Je spotená a bez nálady. Jej už je jasné že je to celé pokazené a týmto to končí. Ja to ešte neviem.
Otváram jej bránku. Ona vychádza. Som nakročený ísť za ňou ale ona povie že chce ísť sama. Dva kroky idem za ňou kým si to uvedomím a dalej stojím. Premýšlam. Trvať na tom že ju chcem odprevadiť? To by bolo asi vtieravé. Tak nehybne stojím v tme. Aj keď chcem ísť za ňou. Chcem na ňu zavolať ale nevolám. Neviem ani čo. Som zarazený. Mám trochu blbý pocit. Zase, policajné auto pomalou jazdou 2 domy od nás vychádza z poza rohu, z vedlajšej cesty na tú našu, hlavnú. Naštastie idú opačným smerom. Ona sa mi postupne stráca v dialke.
A tým to pre dnešok končí.
---
Tak a než som to dopísal sú 4 hodiny ráno. Dobrú noc Birdzáci!
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
ja som si až dnes uvedomil vlastne to, že slovo činžák pochádza najpravdepoodbnejšie zo základu slova činže / platiť činži
Až teraz som sa k tomu dostala prepáč
Musel byť to zaujímavý zážitok, no až na ten záver. ako to dopadlo? Ešte ste sa stretli?
Obzvlášť sa mi páčila veta o rôznorodosti dievčat: s každou je už aj ten blbý nákup iný
Musel byť to zaujímavý zážitok, no až na ten záver. ako to dopadlo? Ešte ste sa stretli?
Obzvlášť sa mi páčila veta o rôznorodosti dievčat: s každou je už aj ten blbý nákup iný
@morningcoffe hej no, tak trochu ma baví rôzne takéto situácie v textoch archivovať. Hádam je aspoň trochu zaujímavé a zábavné to čítať. Nič neprikrášlujem a ani nemením Teším sa až si to po velmi dlhej dobe prečítam Ešte mám rozpísaných pár konceptov... Tak možno niekedy...
Napíš svoj komentár