Miesto: Paríž
Keď som vošla do kaviarne, sedela už pri stole.
Meškala som iba dve minúty, ale ona už netrpezlivo podupkávala nohou, ako zvyčajne.
Bolo to celkom zvláštne, zase ju vidieť.
Za tie roky sa vôbec nezmenila.
Dlhé čierne vlasy, modré oči a útla postava.
„Ahoj, Anetka.“ Pozdravila som ju, keď som si sadla. Začala som prepadať nostalgii.
„Boba,“ oslovila ma a venovala mi mäkký úsmev, „už je to dlho, čo si ma nepotrebovala.“
„Všetko zvládam sama, odkedy som tu. Vieš, dosiahla som harmóniu.“ Zasmiala som sa.
Aneta nadvihla jedno obočie.
„Harmóniu? Tak prečo si sa potom chcela stretnúť?“
„Nemôžem mať chuť sa porozprávať so starou priateľkou?“
Na tvári sa jej zjavil pobavený výraz.
„Priateľkou? My sme viac ako to. A menej. Viem, že ma nemáš rada, a aj tak ma zbožňuješ.“
Prevrátila som oči.
„Nefilozofuj, na to nemám čas.“
Pristúpila k nám mladá čašníčka.
„ Un gateau au chocolat, s´il vous plait,“ objednala som si.
Obrátila som sa na Anetu, ktorá sa tvárila maximálne pohŕdavo.
„Vážne Boba? Takto si ani nikto nevšimne, že už máš po pôrode. Pre mňa kávu. Bez cukru.“
„Nerýp ty potvora, hej? Sladké je dobré na nervy.“
Doobjednala som aj kávu a keď čašníčka odišla, s povzdychom som sa otočila k spoločníčke.
„Pamätáš sa, ako sme tu boli naposledy?“
Rozhliadla som sa po kaviarničke.
Bolo to skoro pred siedmymi rokmi.
Bola som len uzlík nervov.
„Hah, vtedy sa mi konečne podarilo dať ťa dokopy.“
„Ako dokopy?“ Zvraštila som obočie. Ušlo mi niečo?
„Ale samozrejme.. Keď si konečne prestala zúfalo túžiť po Džej-Bím. Čo myslíš, koho to bola robota?“
Vyvalila som na ňu oči. Samozrejme, že som sa pamätala. Na ten deň sa nedalo zabudnúť. Na žiadny deň, ktorý sa týkal jeho sa nedalo zabudnúť. Ach.
„No, mohla si sa teda viac snažiť. Trvalo ti to hrozne dlho!“
„Tak sory, ale ty si nepoučiteľná proste. A bola si slepá a hluchá, stále len, že ho ľúbiš, že musí byť šťastný a drísty.“
Uškrnula som sa.
„Ani prefackanie nepomáhalo.“ Aneta pokrútila hlavou. Musela som byť fakt neznesiteľná.
„Niekedy to s tebou bolo fakt ťažké.“
Viem, pomyslela som si.
„No lebo s tebou to bolo úplne jednoduché,“ povedala som nahlas. „Bola si strašne brutálna, akože, nedalo sa to inak? Iba tak násilne ?“
Aneta len mykla plecom.
„Sory, ale proti takej debilite iba násilie pomáha. Spomeň si na Eleja. To bolo top topov, aká si bola naivná. Ver mi, že vtedy som ťa mala chuť vytrieskať oveľa viac.“
Verila som jej.
Čašníčka s peknými blond vlasmi sa vrátila a položila predo mňa koláč a kávu.
„Obvinila si ma, že chcem tvojho kamaráta,“ pripomenula, aj keď to nebolo potrebné.
Pred jej tónom som sa musela ohradiť. „Ale bola to pravda! Bola si do neho zamilovaná, a nechcela si mi to veriť. Ktovie, či nie si ešte stále.“ Podpichla som ju. Zaslúži si! Keď tu na mňa kvôli koláčiku útočí.
Pritiahla si kávu na svoju stranu.
Bolo to vtedy fakt čudné. Prvý krát som mala nad ňou prevahu, prvý a vlastne aj jediný.
Všetci naokolo do mňa dávali, máš ho rada, dajte sa dokopy, budete úžasný pár. A ona najviac!
Až som jej skoro uverila.
Irónia osudu, že práve Džej-Bí mi pomohol pochopiť, ako to v skutočnosti je.
Hej, túto zásluhu mu nemôžem odoprieť, zachránil ma pred fakt veľkým prúserom.
„Čo sa smeješ?“ ozvala sa.
„Smejem sa, lebo myslím na to leto. Ja som si fakt začínala myslieť, že ho beriem ako niečo viac. Teda, ako niečo iné. A pri tom si to celý čas bola ty!“ pozrela som jej priamo do očí a konečne jej došlo, že je zbytočné to popierať.
Mykla plecom.
„No a čo. Keby sme sa dali dokopy, boli by sme dokonalý pár.“
„Veď ale on mi bol ako brat! Proste, spirituálne spojenie. Ja som si jednoducho ani len nedokázala predstaviť zdieľať s ním posteľ.“
Aneta vyprskla.
„Zdieľať s ním posteľ?“ Začala sa smiať, zatiaľ čo ja som si z tváre utierala kávu, ktorou ma oprskala.
„Okej, ale bez srandy. Podľa mňa hej. Nedokázala si si to predstaviť, ale keby sme spolu, tak by si si na to rýchlo zvykla isto.“
„Grrr..“
Neverila som jej.
Hoci mala v drvivej väčšine pravdu, ja som si vždy aj tak myslela svoje.
Aj keď.. istým spôsobom by sa oni dvaja k sebe hodili.
„Dobre, nebaví ma sa s tebou hádať,“ uzavrela som túto tému.
„Okej,“ súhlasila, z čoho som ostala úprimne prekvapená. Zvyčajne sa vyžívala v hádkach so mnou.
„Takže, dnes prečo?“
Tvár mi mierne zružovela.
„Snívalo sa mi, že sme mali sex s klientom,“ priznala som sa potichu.
Aneta mi na to dala len fejspalm.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár