Žena je ako kyslík; vždy chce to, čo nemá

Nie, moja dnešná rozprava nebude o vodíkových mostíkoch, či kieho frasa sa to týkala parafráza mojej bývalej p.p. chémie, ktorú som si dovolila použiť.

Ktoré dievča to nepozná?

Máte chlapca, ktorému ste sa zaľúbili a on sa snaží a snaží... ale akosi tam chýba tá iskra z vašej strany. Možno sa sťažujete, že je otravný, keď to preháňa, možno ste ho zafriendzoneovali (ja už som si z toho urobila šport, ale o tom inokedy a spokojne si žijete a hľadáte pána pravého ďalej.

A zrazu tuto náš mládenec dostane rozum, skonsoliduje sa a.. a odpúta sa od vás. (Možno ho zaľúbenie neprešlo, lebo ja tvrdím, že keď má niekto niekoho naozaj rád, a je jedno v akej veľkej kvantite, tak ho to neprejde nikdy úplne.)
Už vám nelajkuje každú jednu fotku a akokoľvek stupídny status, už neni celý červený a zakoktaný keď vás náhodou stretne večer v meste, keď ste práve na love.

Skúsite pritvrdiť a dokonca mu prvá napíšete, však niečo sa deje, keď sa už tri dni neozval.
Vytiahnete najpodlejšiu zbraň a začnete mu vykladať o potenciálnom pánovi pravom, ktorého ste posledne v meste stretli.
A dúfate že on zahorí závisťou a všetko bude.. ako predtým.

A uvedomelý chlapec nič. (V preňho najšťastnejšom prípade, lebo niektorí sa aj zlomia.. je to ťažké sa naozaj odpútať, o tom tiež viem svoje
A zrazu sa dostaví ten pocit..

Ach.
Mne už sa to stalo toľko krát, až sa mi tomu nechce veriť.
(Objektívne fakt božský chlapec ma začal zaujímať až keď sa mi po aférke neozval

Hej, páni, návod na mňa je extrémne jednoduchý.
Stačí že ma chvíľu poškádlite, naznačíte mi, že by niečo mohlo byť a potom si ma prestaňte všímať.

Vo mne sú pocity asi nasledovné; najprv sa vydesím, že niečo odomňa chcete a ja neviem či chcem tiež, potom si poviem, okej, nemusím to riešiť... ale zrazu, čo som spravila, prečo už neprejavuješ záujem ?? Ak to doplníte flirtom s inou holkou, tak zaručene budem vyvedená z miery („veď ja ho nechcem dopekla, ale nechcem ani aby s ňou tancoval, ja chcem, aby chcel mňa!“) .. a keď vydržíte, skončí to tak, že to budem ja, kto sa namotá. (V 93% prípadoch to zaberá, niekedy... povedzme, faktys, fakt , fakticky nie ste môj typ, ale aj tak ma to bude štvať a budem sa o vás zaujímať.)

Škoda len, že sa to netýka iba chlapov.
Celý rok (čo rok, už dva) netúžim po ničom inom, len sa vrátiť Domov. Stále o tom rozprávam, pozerám filmy, počúvam pesničky, pozerám si obrázky a letenky, na každý bôľ je najlepšia terapia La France.

Teraz som tu, všade okolo je francúzština, francúzski chlapci, francúzski oteckovia, mamičky, detičky, francúzske vína a syrčeky a iné fajnové papaníčko, ktoré na Svk nezoženiete, lebo neni more a ja robím čo?
Ja rátam dni, kedy sa vrátim na adresu svojho trvalého, alebo ešte lepšie, prechodného pobytu.

No som ja vôbec normálna??

A hoci viem, že keď budem zas ťahať kufrisko na stanici v Ba, budem si zas predstavovať ako som tu, bude mi to tu strašne chýbať a zo všetkého najviac sa budem chcieť sem vrátiť, aj tak sa neviem preprogramovať a prestať túžiť.


Hej, človek potrebuje túžiť, potrebuje mať sen, motiváciu, ktorá by ho ťahala dopredu.
Keby sa vám splnili všetky všetky sny, život by bol zrazu taký nudný a prázdny, že by vás veľmi rýchlo omrzel.

Ale aj tak.
Je to fakt únavné, byť ako decko na pieskovisku, ktoré sa vždy chce hrať práve s tými hračkami, ktoré drží v rukách iné decko.

Otvorený koniec dnešného filozofického kúsku vytvoríme pomocou ďalšieho citátu.

„Keď nemôžeš mať to, čo chceš, musíš sa naučiť chcieť to, čo máš..“

Poviem na to iba, že; pffffffffffff....

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu