Chcem sa vrátiť

Motám sa v bludných kruhoch kruhoch, ktoré si sama vytváram a neskôr ničím. Je to lepšie, ako znova zažiť pocit sklamania sama zo seba, že som neodhadla, že som nevidela, že som zlyhala ako tá, ktorá do ľudí vidí. Neviem byť sama, a zároveň vyhľadávam samotu. Nepáči sa mi potreba smiechu a radosti. Vrátila som sa do dávno stratených časov, kedy mi celý svet ležal pri nohách a ja som si z neho brala len toľko, čo potrebujem. Avšak dnes to nie je o braní, ale o dávaní. Každým dňom kúsok mňa zmizne v niekoho rukách. Za rok som stratila svoju osobu, už som zabudla, aké to je neukazovať slabosť. Nebola som to ja, boli sme to my. Bol to On. O to už nejde, to je už premlčané. Ide o mňa, prečo sa neviem vrátiť tam, kde som bola predtým? Tá zlá, ktorá ráno odišla a nečakala telefonát. Tá, ktorá si nevyčítala potrebu rozprávať sa s ním. Chcem, ale nechcem. Aká som bola? A prečo je to teraz iné? Hľadám krásne okamihy, a keď ich dostanem, tak mi je ešte horšie. Snažím sa byť znova naivná a veriť ľuďom. Naivná naivná. Radšej si naivne domyslieť, než za každým slovom hľadať tú horšiu možnosť.

+

Mám super ľudí, v práci som postúpila. Nie je to o tom, že nie som šťastná. Ale už sa neviem vrátiť k osobe, akou som bola predtým.

 Blog

7 0 1 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu