Keďže jeho manželka sa mala stať cisárovnou, mladý princ hľadal dievčinu, ktorej by mohol vo všetkom bezvýhradne dôverovať. Istý učenec mu poradil, aby zvolal všetky devy z celého kraja a s pomedzi nich si vybral tú, ktorá bude najviac hodna tejto pocty.
Keď sa o prípravách na stretnutie s devami dozvedela istá stará dáma, ktorá už dlhé roky slúžila v kráľovskom paláci, veľmi zosmutnela - jej dcéra totiž princa už dávno tajne milovala.
Po príchode domov vyrozprávala dcére, čo sa chystá v paláci, a tá ju vyľakala, že aj ona veru pôjde na stretnutie s princom.
Starej slúžky sa zmocnilo zúfalstvo:
"Dcérka moja, čo by si tam len robila? Tam predsa môžu prísť len najkrajšie a najbohatšie dievčiny z cisárskeho dvora. Radšej na tento nápad zabudni! Viem, že ťa to trápi, nedovoľ však, aby sa tvoje utrpenie zmenilo na šialenstvo!"
Dcéra jej odvetila:
"Drahá matka, netrápim sa a už vôbec mi nehrozí šialenstvo; viem, že princ si ma určite za nevestu nevyberie, je to však príležitosť , ako sa môžem aspoň na niekoľko okamihov ocitnúť v jeho blízkosti, a to ma urobí naozaj šťastnou - s vedomím, že mojím osudom je čosi iné."
Večer, keď dievčina prišla do paláca, stretla sa s najkrajšími devami v kráľovstve, oblečenými do najskvostnejších šiat, ozdobenými najdrahšími šperkami a rozhodnutými zo všetkých síl bojovať za to, aby zvíťazoili v tejto jedinečnej súťaži.
Princ, obklopený dvoranmi, im dal úlohu:
"Každá z vás dostane jedno semienko. Tá, ktorá mi o šesť mesiacov prinesie najkrajší kvet, stane sa mojou manželkou a čínskou cisárovnou."
Dievčina vzala svoje semienko, zasiala ho do kvetináča a keďže bola šikovná záhradníčka, trpezlivo a s nehou sa oň starala - lebo sa nazdávala, že krása kvet jednoducho odráža lásku, s ktorou ho pestujú, a navyše, nemala čo stratiť, takže sa príliš nezaoberala výsledkom.
Prešli však tri mesiace a v kvetináči stále nič neklíčilo. Dievčina skúšala všetky možné spôsoby, rozprávala sa s roľníkmi a oráčmi - znalými tých najrozličnejších spôsobov pestovania -, k ničomu to však neviedlo. Každým dňom cítila, ako sa od svojho sna vzďaľuje, hoci jej láska bola rovnako živá a silná ako predtým.
Napokon prešlo šesť mesiacov a v jej črepníku nevyrástlo nič. Aj keď vedela, že princovi nemôže nič ukázať, bola si vedomá svojho odhodlania i vynaloženého úsilia, takže napokon povedala matke, že v určený deň a hodinu sa predsa len vyberie do paláca. V kútiku srdca cítila, že toto bude jej posledné stretnutie s milovaným princom a za nič na svete oň nechcela prísť. Nastal deň nového stretnutia. Dievčina prišla s prázdnym kvetináčom a videla, že ostatné uchádzačky dosiahli skvelé výsledky: všetky niesli kvety hýriace farbami, jeden krajší od druhého.
Konečne nadišiel dlho očakávaný okamih: princ vchádza do sály a veľmi pozorne si prezerá kvety jednotlivých uchádzačiek. Keď si ich prezrel všetky do jedného, oznámil výsledok - víťazkou súťaže a jeho budúcou manželkou sa stala dcéra jeho starej služobníčky.
Prítomní začali dávať najavo nespokojnosť, kritizovali ho, že si vybral práve tú, ktorá zo semena nedopestovala nič.
A vtedy princ pokojne vysvetlil zámer, ktorý sledovalo danou úlohou:
"Jedine táto dievčina vypestovala kvet, vďaka ktorému je hodna stať sa manželkou cisára: kvet poctivosti. Všetky semienka, ktoré som rozdal. boli neplodné a ani z jedného nemohol vyrásť kvet..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
domino
11. 7.júla 2007 19:38
jejoo pekne
Napíš svoj komentár