"Poviem, že čakáš dieťa," počul som hovoriť hlas, ktorý mi nepatril.
Meravo hľadela pred seba so zaslzenými očami. Pohladil som ju po líci a len som dúfal, že nás Rob nesleduje cez kľúčovú dierku.
Cítil som ako sa mi pod dlaňou celá chveje. Bola studená ako ľad, ako moja mŕtva duša.
"Ľúbiš ma Denny?" spýtala sa, nepozerajúc na mňa.
A vtedy som urobil daľšie zlé rozhodnutie. Bože toľko som ich už v živote urobil, že mám pocit, že toto ani len nemalo cenu. No sám seba oklamať nedokážem, aj keby som tak rád chcel...
Keby som povedal: "Ľúbim ťa , ved to vieš," som si istý, že by súhlasila s útekom a teraz by sme uháňali diaľnicou na juh.
Keby som povedal: "nie," čo by som nikdy nepovedal, stalo by sa niečo, o čom nedokážem ani premýšľať.
No nepovedal som to a to bolo dobré rozhodnutie. Aspoň jedno. No neprevážilo to, čo som urobil.
Privinul som si ju k sebe a pobozkal do vlasov. Znova som zacítil krásnu jahodovú vôňu. Prinútil som sa prejsť k dverám. Ako som stláčal kľučku, niečo zašepkala, no to som už nezačul...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
question
11. 11.novembra 2012 18:48
nice
Napíš svoj komentár