Príbeh jednej lásky

Príbeh jednej lásky

-Takže ty ma už nemiluješ?- spýtala sa akoby tomu neverila.
Nervózne premiešala kávu čo mala pred sebou na stole a pozrela niekam do neurčita s úsmevom na tvári, ktorý len zťažka zakrýval jej zúfalstvo.
-Nie.-odvetil Michal a pozrel na ňu očami tak chladnými a prázdnymi aké uňho nikdy predtým nevidela.
-Uf, no to je mi teda prekvapenie...- snažila sa s neprirodzeným smiechom v hlase preraziť nával nervozity, šoku a bezmocnosti, ktorý pocítila.
Vstala, prešla okolo stola k Michalovi a postavila sa zaňho. Prešla mu rukami od ramien po hrudi a pobozkala ho na krk. Ten krk, ktorý bozkávala s najväčšou vášňou a láskou akej bola schopná. Cítila ako mu tŕpne telo od vzrušenia. Vedela, že v tejto chvíli by si s ním mohla robiť čo by chcela a on by sa ničomu nebránil. Jednoducho by sa jej poddal a ona by oboch doviedla k vrcholu.
Vedel, že je koniec a že Iva sa len snaží si naposledy vychutnať teplo jeho tela, ktoré ju vždy pohlcovalo, keď sa sMichalom lačne a nenásytne oddávali sexu. Kedykoľvek a kdekoľvek. Ani jeden z nich nemal v tomto smere určené žiadne medze.
Vedel, že v tejto chvíli je taká povolná, že by si s ňou mohol robiť čo by chcel a ničomu by sa nebránila. Oboch by ich doviedol k vrcholu...
A tomu Michal nemohol odolať, aj keby chcel. A on nechcel.
So žiadnou inou ženou nezažil takú dokonalú súlož ako s Ivou.
Chcel to... Chcel to naposledy a vedel, že aj ona. Zavrel oči a pocítil Ivin zrýchlený dych.
Iva mu jemne masírovala ramená a krk.
Michal prestával vnímať a sústredil sa len na Ivine dotyky. V hlave mu hučala krv a v nohaviciach ho tlačil stoporený penis. Iva sa pozrela neprítomným pohľadom pred seba a nechala si po líci stekať slzu.
Michal pociťoval čoraz väčšie vzrušenie, ktoré zrazu preťal mrazivý pocit zmätenosti a bezmocnosti.

Krv v mohutných gejzíroch postriekala steny kuchyne a Ivinu tvár. Potom sa už len v potokoch liala na podlahu.
Iva so seba vydrala priškrtený smiech. Krvavý nôž hodila do umývačky riadu.
-Ja som čistotná, vieš?- znova sa zasmiala.
-Nie ako ty, čo máš špinavé ponožky všade po byte!- zvreskla. Otočila sa a rozosmiala sa.
Prešla po kuchyni, schmatla mobil a utrela z displeja krv. V kontaktoch našla číslo Kate a vytočila ho.
-Čo furt zvoníš!? Do riti, zdvihni to!-
Nikdy predtým ju nevytáčal volací tón “dont worry, be happy“ tak veľmi ako teraz. Nervózne prešľapovala z nohy na nohu a prechádzala sa po kuchyni.
Trvalo to celú večnosť, kým Kate zodvihla. Iva potrebovala s niekým byť, hovoriť alebo mať pocit, že o nej niekto vie , že exisztuje. Tak veľmi to potrebovala.
-Kate? Ahoj, to som ja Iva. Nechcela by si dnes niekam vyraziť? Vieš, my dve – najlepšie kamošky a tak... Lebo dnes mám voľný večer. Nie, Michal sa necíti na to aby teraz niekam šiel.- Odvetila Iva do mobilu a pozrela smerom k stolu.
-Áno, tak o 2 hodiny u teba. Radšej u teba, ja mám teraz doma strašný neporiadok.
Nie, nemôžeš mi pomôcť, zajtra si to upracem sama!-zvýšila hlas.
-Dobre sme dohodnuté, a prepáč, nemám dnes svoj deň. Tak zatiaľ sa maj.-
Mobil hodila na stôl. Z vrecka kabátu vybrala balíček cigariet, jednu si vytiahla a vzápätí aj zapálila.
Sadla si za krvou postriekaný stôl oproti Michalovi. Znudene vyfúkla dym, chviľu pozorovala jeho nitky rozplývajúce sa vo vzduchu a potom sa svojimi prenikavými očami zavŕtala do Michalovej tváre.
Michalovi ovisli ústa v nemom výkriku a oči stále upieral k stropu. Zaklonená hlava udržiavala ranu na krku otvorenú a krv z nej ešte stále kvapkala na podlahu.
-Nevyzeráš bohvieako.- prehodila povýšenecky
-To ťa ten náš rozchod tak vzal? To nemyslíš vážne. Chlape, vschop sa!-
Povzbudzujúco sa usmiala.
-Hlavu hore.- povedala veselo a zasmiala sa vlastnému vtipu.
Zahasila cigaretu v krvi na stole a vstala. Prešla okolo stola a postavila sa za Michala.
Sklonila hlavu a pobozkala ho na rozseknuté hrdlo s takou vášňou a láskou akej bola schopná. Po líci jej stiekla slza.
Odvrátila sa od Michala a podyšla k mobilu, ktorý medzitým začal zvoniť.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu