Bez štipky svedomia vrhá vôkol seba kúsočky smrti.
Jej dych nevytvára v chlade paru.Ona je chlad samotný.
Čepele mrazu sa zarezávajúdo mäsa
až kým nenarazia na kosť.
Všetko je ľadovo studené.
Padá na zem....je mŕtve...
...padá,až kým nedopadne do bielej náruče smrti.
Nezmieta sa,nebráni sa.
Len tíško leží a spánkom sa blíži k smrti.
Vstúpila doň.
Hustými bielimi vlasmi objala jeho stuhnuté telo.
Svojími sklenými očami sa rozhliada po okolí.
Kam až siaha jej moc.
Pochované všetko drieme.
Drieme a vychutnáva si svoju smrť.
Jej nemí výraz nikto nevidí.Je bez ľútosti.
Nestráca silu.Je večná.Mrazivá a vražedná.
S hrdosťou odchádza,lebo sa vráti.
Vždy sa vráti...Už celé veky...Zima
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
...Utápajuác sa vo vlastných zmrznutých slziach...
...Omamená jej krásou a ladovou nežnosťou....
...Bozká vštko svojím mrazivím bozkoch....
...Krásne chladným....
...Aj ja túžim mať taký....
...Uspať všetko nekonečným bozkom chceným...
...Kráčať po neživom plnom života zničiť krásu slnečnych dní....
...Teplých úsmevov, nenávidených pohľadov....
...Stácať myšlienky...
...Vrhnúť sa do priepasti chladu a tvrdých úderov....
...Žiť bez nehy a nežne a z láskou objímať tento svet chladom a mrazom...
...Bolestné vykriky, prosebne vzdychy počúvať ako úchvatnú hudbu...
...Nevravieť nič....
...Myšlienky vravia za mňa...
...A navždy zničiť skazu sveta a ľudi....