Budeme radi, ak sa k danej téme vyjadríte aj vy. Pokiaľ máte problémy a neviete si dať rady, radi vám pomôžeme. Práve na birdzi sme už pomohli viacerým. Pokiaľ si náš nick dáte ako fanúšika, máte výhody, že vám odpoveď zašleme prostredníctvom správy, alebo emailu.
No a tu je už príbeh:
Neznášam keď sa ma niekto spýta, ako som prišiel na to, že som homosexuál. Položím dotyčnému vždy len protiotázku, ako prišiel on na to že je heterosexuál.
Postavenie homosexuálov v spoločnosti záleží len od nich samotných.
Som gay a čo? Keď som nastúpil do prvého ročníka strednej školy, snažil som sa to utajiť, no nešlo to. Bol som jednoducho stredobodom pozornosti. Priznal som sa hneď po prvých dvoch týždňoch. Už som nechodil s Miškou ale s Michalom. Viete si predstaviť, čo som tým spôsobil? Nikto nikdy na tej pôde nevyrukoval s niečím podobným. Nekonečno otázok, a ešte stále im nestačilo.
Mysleli si, že som z Pluta. Zvlášť, keď som chodil kadejako doobliekaný. (smajlík) No vtedy sa mi to páčilo, mal som 15 a puberta so mnou hádzala ako sa jej zapáčilo. Vždy som sa snažil byť IN. Niekedy som to preháňal. Zvykol som si na posmech. Veď čo môže byť krajšie ako keď sa niekto z chuti zasmeje. Rozžiarené očká a radosť v srdci. Úsmev je zdravý. A keď ho ktokoľvek daruje, robí dobrý skutok. Uf, keby som mal spočítať koľko dobrých skutkov som takto urobil, nedokážem to.
"Profesorky", ako sa nazývajú na Slovensku naše stredoškolské učiteľky, sa nestačili čudovať. Najlepšie bolo, keď som si obliekol biele Keyo nohavice, cez ktoré bolo vidieť moje obľúbené čierne tangá. K tomu biele po pupok tenké tričko, náhrdelník a pery od lesku. (smajlík) Samozrejme nesmelo chýbať milion iných ďalších doplnov ako napríklad kabela, či náušnica. Nie, nebol som jak baba. Bol som chalan, extravagantný a spolužiaci sa zhodli na tom, že som jednoducho "remarkable". Neskôr, keď som bol tretiak, a odchádzali vtedajší piataci, oznamká sa mi znova a zase len sypali. A skoro na každom bolo napísané: "Ostaň sám sebou! ".
Samozrejme, keďže Piešťany sú asi 50 km od môjho bydliska, býval som na internáte. A spôsoboval tak ešte väčšie šoky.. Nebol som však taký ten xudáčik, ktorého si všetci doberali. Aj keď každý má svojich priateľov i nepriateľov. Ja som ich mal, našťastie, vždy zúfalo málo.. Na internáte mi tak nemal ani kto zobrať uterák, keď som šiel zo sprchy. Bežne sme oblievali každého, keď sa sprchoval, studenou vodou z kýbľa. Bolo tam plno poctivých športovcov, ktorým svaly dodnes závidíme, či najväčších machrov na svete, no s tými som bol vždy najlepší kamoš. Dokonca sa z internátu stal akýsi módny dom. Dovtedy šedé sa vyfarbilo. Nikto sa už nebál experimentovať s oblečením. Keď som mohol ja tak prečo nie oni.
Mám úžasných spolužiakov. Dnes, keď som s nimi vonku a niekto cudzí sa ma spýta na to, ako som zistil že som teplý, niekto zo spolužiakov ho spacifikuje otázkou: , , Bože, čo je na tom že je gay? ! ". Baby sa čudujú, že ma niekto neberie ako bežného smrteľníka. Jednoducho, tak ako je pre nich bežný akýkoľvek heterák, tak isto homoš..
Som piatak, maturujem a keď si všímam tých mladších, prváčikov, druhákov.. Som na nervy. Viem že sú medzi nimi homosexuáli, avšak boja sa to prejaviť. Pretože decká okolo nich, to nepoznajú a tak to možno odsudzujú alebo sa toho boja. Našťastie každá generácia ovplyvňuje inú. A tak už dnešní prváci, sú určite viac tolerantný, ako sme boli my.
Som hrdý na mojich spolužiakov a spolužiačky. Sú to inteligentný mladý ľudia, ktorým nerobí žiadny problém pochopiť niečo, čo nie je pre väčšinu bežné. Poznajú presný význam slov ži a nechaj žiť. Naučili ma, že byť homosexuálom, je normálne. Ďakujem im zo srdca za tie krásne roky. Vytvorili mi perfektné prostredie na to, aby som mohol byť sám sebou. Vďaka ním som sa naučil, že ten kto neubližuje, nemá byť prečo súdený. Som hrdý že som gay, veď tým nikomu neubližujem.
Prepáčte, ak je tento článok príliš hektický, no vychádza rovno z môjho srdca. Rád by som podporil tých čo sa niečoho boja, aby sa nevzdávali a prehovorili. Aby sa vzopreli bežnému, "normálnemu", a bojovali za právo na vlastný životný štýl, za svoj názor a presvedčenie. Veď pokým tým nikomu a ničomu neublížim, tak mám právo byť slobodný a rešpektovaný. To je môj názor. Som vďačný istej poradni, ktorá mi v tejto veci pomohla. Odporúčam naozaj každému. Sú to špecialisti.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirusik1
1. 12.decembra 2009 20:08
podla mna je to uplne v pohode a nevidim v tom ziadny problem pretoze vsetko sa da ked sa chce
Napíš svoj komentár