A ona? Ona sedela v rozsypanom kresle v opustenom dome s injekčnou striekačkou v ruke a čakala na účinok drogy. Čakala naň úpenlivo, potrebovala ho viac ako čokoľvek, viac ako vodu, viac ako vzduch.
Účinok prichádzal. Prestávalaju bolieť hlava, vyblednuté steny mali zrazu jasnejšie farby a jej život sa jej zdal krajší ako bol. Zatuchlina sa premenila na vôňu lúčnych kvetov a potrhané rifle, vyčaptané tenisky a špinavé tielko sa zmenili na drahé značkové šaty. Okolo nej poletovali motýle slnko nádherne svietilo na jej bledú pokožku.
Milovala to, cítila sa slobodná a šťastná hoci v skutočnosti bola zlomená troska s kruhmi pod očami a modrinami na predlaktiach, ku ktorým časom začali pribúdať jazvy. Začalo to, keď otec prvýkrát zmlátil mamu. Nechápala to a ani sa o to nesnažila, jej otec sa stal pre ňu netvor a možno zdroj peňazí. Neskôr začal byť otec násilnícky aj k nej. Občas jej spravil modrinu alebo zlomil klučnú kosť či nos. Daniela neraz preto utekala z domu, no vždy sa vrátila naspäť kvôli matke. Nechcela ju nechávať doma s tým hnusným tyranom.
Droga prestáva účinkovať a ona sa zase ocitá v tom hnusnom svete, kde stále prší. Opäť sedela v napoli rozsypanom kresle obklopená štyrmi vyblednutými stenami a fľaškami z riedidla a injekčnými striekačkami. Opäť mala na sebe to staré roztrhané a špinavé oblečnie. Aj motýle, ktoré okolo nej poletovali sa zmenili na čiastočky prachu a špiny vo vzdchu.
Pomaly vstala, zatočila sa jej hlava a spadla. Pri páde si rozbila hlavu a začala krvácať. V bezvedomí tam ležala niekoľko hodín. Stratila priveľa krvi na to aby mohla sama vstať a odkráčať domov. Bolo neskoro. Zomierala s pocitom, že ten hajzel opäť zmláti jej matku a ona jej nebude môcť ošetriť rany...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár