Prológ

„Mami veď sa ponáhľaj," povedala Linsey Jefersonová svojej matke Elen.
„Veď poriadny španielsky ranč neuvidím každý deň. Na londýnskych statkoch neuvidím šľachtené býky."
„Nechápem, ťa Lin. Nikdy som nepoznala nijaké 16-ročné dievča ktoré by sa tak zaujímalo len o kone a býky. Ty si fakt myslíš, že raz budeš mať vlastný ranč?"
„Ja si to nemyslím mama, ja to viem, že ho raz budem mať .Môžeš si myslieť čo chceš a gúľať očami. Načo by som si potom dávala všetky peniaze čo zarobím a dostanem do banky, háá," zvolala triumfálne.
„Dobre, dobre tak už poďme, "povedala Elen porazenecky.

O 15 minút už stáli na ranči u Pecádorovcov.
„Majú super meno nie, u nás to znamená hriešny ,"šepla Elen a usmiala sa.
„Ja viem čo to znamená veď španielsky si ma učila ty," povedala Lin s úsmevom, "a podľa mňa to znie romanticky," dokončila.
„vy musíte byť Jefersonové dievčatá ,že?" prihovoril sa im príťažlivý štyridsiatnik.
„Áno a vy ste Claudio Pecádor ak sa nemýlim," ozvala sa Lin pohotovo."Ja som Lin a toto je moja mama Elen."
„Teší ma,“ povedal s úsmevom.
„Aj nás teší a dúfam, že nebudeme naobtiaž. Jason by mal prísť približne o hodinu,“ oznámila.
„Ále jasné, že nebudete práve naopak. Mimochodom veľmi som sa túžil zoznámiť s touto výnimočnou mladou dámou, ktorá sa chce dozvedieť všetko o vedení ranča. Keď mi o tebe rozprával tvoj otec normálne som tomu nemohol uveriť,“ povedal zvedavo hľadiac na Lin, „Môžeš tu prísť hoc aj každý deň pokiaľ tu budete na dovolenke. My s tvojou matkou ideme za Máriou, to je moja žena a tebe pošlem moje vedomosti,“ dodal potešene.
„Poďte Elen, moja žena sa už na vás veľmi tešila,“ oznámil a Lin sa ocitla sama na prednom dvore.

Rozhliadala sa dookola a premýšľala ,čo myslel Claudio tým, že za ňou pošle svoje vedomosti . Náhle sa prudko otočila, lebo na sebe zacítila niečí pohľad. Keď tak urobila naskytol sa jej pohľad na najúžasnejšieho chlapca akého kedy videla. Pred ňou stál približne 18násť ročný , vysoký až hriešne pekný chlapec ktorý na ňu upieral najneuveriteľnejšie zelené oči aké kedy videla.
„Holla,“ pozdravil ju hlbokým hlasom, „ja som António a ty musíš byť tá výnimočná Linsey.“
„Lin.“
„Čože ?“
„Volaj ma Lin.“
„Aha, tak ty ma volaj Tony.“
„Ok,“ riekla s úsmevom a tak odhalila svoje očarujúce jamky v lícach. Očarene na ňu hľadel a neskrývane si ju prezeral.
„Je nízka ,nižšia ako dievčatá v jej veku , ale pritom ženskejšia. Má zaujímavé oči , spleť sivej modrej a zelenej .Dlhé tmavé mihalnice a krásne plné, pekne krojené červené pery. Postavu ma dokonalú a plavé vlnité vlasy jej siahajú až po pás .Ktovie ako by vyzerala keby ich mala rozpustené,“ premýšľal.
„Kde začneme?“ prebrala ho zo snenia.
„Čo?“ spýtal sa dezorientovane.
„No predsa kde začneme? Čo mi ukážeš ako prvé?“
„Nóó, asi kone. Práve tam som mal namierené keď mi povedali, že si už tu. Bol som na teba fakt zvedavý.“
„Fajn poďme ku koňom tie zbožňujem. A prečo sú tu na mňa všetci taký zvedavý? To tu nemáte dievčatá ktoré to tu baví?“ spýtala sa ukazujúc dookola.
„Koľko máš rokov?“
„Prečo ?,“ spýtala sa zarazene.
„Odpovedz,“ naliehal.
„Tak dobre 16.“
„No vidíš uhádla si.“
„Čo som uhádla?“ spýtala sa neschopná myslieť v jeho prítomnosti.
„To ,že tu fakt nie sú dievčatá ktoré zaujíma práca na ranči.Tunajšie dievčatá robia iba z prinútenia. Viac sa zaujímajú či majú dokonalý make-up sú oblečené a učesané podľa najnovších módných trendov.“
„Tak to ich naozaj nechápem. Ja by som vedela stráviť hodiny pri koňoch.“
„A oni pred zrkadlom,“ povedal so smiechom, „ale ty to nepotrebuješ,“ dokončil vážne.
„Veď samozrejme. Zviera zo seba krásku nikdy neurobí,“ povedala zo žartu.
„Naopak,“ povedal. „Si najkrajšie dievča aké som kedy videl,“ povedal a sledoval ako jej líca zaplavuje červeň.
„Koľko máš rokov?“ spýtala sa odrazu.
„18,“ odvetil.
„Hmm.“
„Načo si to chcela vedieť?“
„Len tak, veď aj ty vieš aká som stará,“ odvetila s tajomným úsmevom.
Keď dorazili do stajní začal koňom rozdeľovať seno a Lin im dávala vodu. Boli zohraný a keď sa na seba po riadnej chvíli pozreli rozosmiali sa.
„Ty si na tento život naozaj ako stvorená,“ riekol a rukou naznačil svoje okolie.
„Aj ja si myslím,“ povedala rozžiarene.
Povodil ju po ranči, poukazoval jej všetko čo chcela vidieť a odpovedal jej na všetky otázky.
„A teraz si pravá rančerka,“ povedal.
„Áno len ranč mi chýba,“ povedala so zasneným pohľadom.
„Na čo myslíš?“
„Len tak na budúcnosť.“
„Povedz mi na čo konkrétne ,prosím,“ prosíkal, „Chcem vedieť prečo ti tak nádherne zažiarili tie tvoje zvláštne očičká, bella mía.
„Ále myslím na to ako sa raz budem starať o svoj vlastný ranč. Fakt sa ti páčia moje oči?“ spýtala sa natešene.
Pristúpil blízko k nej a odhrnul jej vlasy z tvare ktoré sa jej pri práci uvoľnili s pod klobúka.
„Sí seňorita ,veľmi sa mi páčia,“ zašepkal a potom ju neuveriteľne nežne pobozkal.

Takto na ranči sa stretávali do konca prázdnin. Potichu sa ľúbili a nikto ani netušil ,že za týmito nevinnými stretnutiami sa skrýva skutočná láska. Vedeli to iba oni. A aj si to dokázali. Jedného teplého letného večera noc pred Lininým odchodom domov sa ona oddala jemu a on jej. Na druhý deň pršal dážď pripomínajúci slzy a ona odišla s pocitom straty ktorú cítila hlboko v srdci.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár