Odľahčený úsmev, klamlivá radosť. Žijem v smútku, neviem cítiť.
Nádoba melanchólie, čo puká. Svit sviece, ktorej plameň nehreje.
Dážď zmýva pocity. Vietor zvetráva ostré hrany.
Nenásytnosť samoty. Pohľad na prázdny obzor.
Aké to je? Cítiť jej vôňu. Nechať plynúť čas.
Nehybne stáť a žiť. Počuť smiech.
Pohyb pier. Šum rieky.
Splývať s oceánom.
Aké to je? Vedieť v ňom plávať...
Výborné. Naozaj zaujímavý počin. Len tak ďalej. Poézia sa nepíše z pocitov, ale zo slov. Mňa nezaujíma s akými pocitmi to píšeš, čítam slová a tie, ak sú dokonale vybrané, dokonale odrazia pocity, ktoré chceš reflektovať. A tvoje slová sú fakt dobré, odrážajú to, čo si chcela povedať.
Dúfam ale, že aspoň autorka pochopí. Hovorím o kvalite slov, z ktorých skladáme báseň. Načo je zlá báseň, ktorá ale vyplynula z nejakého zaujímavého autorovho pocitu?
cítim sa prázdna a hladná, ale nenajem sa, lebo v žalúdku mám teba a neviem ťa stráviť. (toto mi to evokovalo, o inom sice ako pises ty, ale sposob ako to slo na "papier" bol u mna takyto)reakcia ktoru chapem len ja, ale pre teba su vsetky hviezdičky! whoah
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.