v pásikavom tričku.
S úsmevom na nich,
spievaš nám pesničku.
Vraj jeden svetom blúdil,
život bol len gombička.
Nemal potrebu mať rád ľudí,
tak pokračuje nielen pesnička.
Ona však tancovala,
smiala sa sťa princezná.
Bez hraníc, no s túžbou hlase,
akú nikto nepozná.
Zažila si toho málo,
no všetko naplno.
Miloval ju zvláštnym spôsobom,
takým, čo patril len im dvom.
Vietor vo vlasoch,
slnko v očiach...
Len jedna vec ma trošku hnevá,
že nie sú to spomienky...
No vymyslené situácie, spomienky a mená...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Je v tom niečo, čo momentálne nie som schopná vyjadriť...
Ozvem sa, keď na to budem schopná...