Toto je zatial fakt najhorší deň v mojom živote x((
Bol pohreb otca mojej Franci x(((
Už keď som šla odniesť kvety do smútočného domu a videla som Franci,
že je biela ako stena, že plače, že Viki je na tom úplne najhoršie,
keď som videla jej starkú chcela som utiecť, bolo to strašné,
fakt to nikomu neprajem.
Myslela som si, že to zvládnem a nebudem plakať, ale to sa nedalo x(((
Radšej som sa pozerala do zeme, aby som nemusela vidieť, ako sa Franci trápi.
Ešte dobre, že tam bola celá jej trieda, keďže s nimi si moc rozumiem a
proste bola tam aj Renqa, tak sme sa navzájom utešovali,
to bola fakt jediná výhoda....
Radšej sme aj zostali stáť vonku, ale keď čítali tie básničky, tak som mala 100 chutí revať nahlas, ako malé dieťa...
A ešte keď ho niesli vonku a asi 10 min. sme tam stáli,revali a pozerali ako Franci plače...bolo to fakt to najhoršie..
...na cintoríne to bolo tiež hrozné...ako ho púštali do zeme..
ako Franci plakala, ako každý plakal...
Strašne som sa toho pohrebu bála..a keď som išla zaželať úprimnú sústrať..
Čím bližšie som k nim bola, tým horšie som sa cítila...
Snažila som sa neplakať pred Franci, aby neplakala ešte viac..
Ale to sa nedalo...
To objatie, jej pohľad...akoby bola duchom neprítomná..
Fakt to bolo dačo hrozné...
Celú cestu domov som aj s kamoškami išla s revom...
Keď som došla domov, plakala som ešte viac..
Horkoťažko som sem prišla...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár