Presne teraz sa vo mne vzbudila myšlienka. Vlastne je to jedna z tých myšlienok, pri ktorých sa mi neskôr vybaví určitý druh nejakej príhodky z minulosti, tak ako teraz. Všetky takéto vzácne myšlienky sa snažím hodiť niekde na papier, pretože kto vie? Možno ma už nikdy tak zdravé myšlienky nenapadnú. Obávam sa však, že ak ma neskôr prepadne dospelácky syndróm, ktorý predchádza dospeláckej chorobe, potom ma už prestanú napádať tieto moje nebezpečne zdravé myšlienky.

To by bol riadny prúser. Omg rozmýsľať ako dospelý. Pomaly všetci dospelý po 30tke trpia touto chorobou. Veď co je zdravé na tom, že ak odchádzate niekam z domu, fešne nahodený, úsmev lečo, od ucha k uchu, pospevújuc si pritom váš obľúbený song, zasypú vás rečičkami: , , Neeepij nedrooguj, správaj sa slušne a príď čím skôr". Uff... No je toto zdravé?
ocenila by som skôr niečo v zmysle: , , Zabav sa, poriadne to tam roztoč a do rána nech ťa doma nevidím. A možno ešte pár euráčov od ocinka do vrecka. Áno, to by som brala. Toto je kvalitne zdravý prístup. Rodičia majú vtedy v hlave všetko v najlepšom poriadku. Veď predsa prečo takto podrývať svoju výchovu? Keď ma už raz naučili ako sa správať, tak mi to nemusia pripomenúť pred každým odchodom z domu v okruhu 100m. A keď ma to nenaučili, tak nech sa nesnažia uveriť tomu, že tie halušky pochopím v 16 rokoch svojho života, keď už aj tak neverím rečiam o tom, že rodičia pre mňa chcú vždy len to najlepšie.

To je ilúzia. Alebo naivita? Ani dieťa by neuverilo keby mu rodičia sľúbili podpis corbina bleua s venovaním (čo by som náhodou ochotne brala ). Tak ako môže oni veriť, že v tomto svete plnom svinstiev a sexu neochutnám niekedy alkohol , či si dám cigu. Úplne hlúpa detská naivita. Dospelými si hovoria len vďaka tomu, že majú prachy. Eura ich oslobodzujú! , , Budeš robiť čo chcem ja, dovtedy kým neodídeš z domu." Prečo vlastne neodídem? Lebo nemám prachy. Zase mi raz môžu rozkazovať, pretože som od nich v podstate závislá. Keď sú ešte k tomu zasiahnutý poriadnym štádiom dospeláckej choroby, tak ako tí moji, potom to je úplne svinstvo.

Zvykla som si. Iný liek neexistuje Jedine sila zvyku. Ale aspoň, že sem tam majú aj normálne dni. TO znamená, že sa dá s nimi jednať.

Ociiii ocii videla som úžasne nohavice. Že mi dáš? ? Trošku porýpať, trošku zahrať na citlivú strunku a už hrdo kráčam s eurami v ruke, ktoré tak milujem

Bojujme zato, aby rodičia neubližovali svojím deťom. Nech sa ďalej už nešíri dospelácky syndróm. Až raz budete rodičmi, vcíťte sa na miesto svojích detí a konajte s rozvahou a rozumom. Nie chorobne!

PS: Ak zmýšľate presne ako ľudia nakazený dospeláckou chorobou a nemáte ešte ani 18 rokov, dajte si poriadne FACKU a radšej už vôbec nikdy neploďte deti, pretože linka detskej dôvery je v súčasnosti skoro stále obsadená a počet postavených nebezpečných mostov stúppa Daj si facku!

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
waleri  28. 7. 2009 22:09
počuj poklad.. nedám si facku ale tebe by som ju dala... jaký alkohol a cigarety??... o moje nervy to len to ti k štastiu chýba si ničiť živoot??.... a ne len svoj ale aj tých okolo + životné prostredie....



no máš pravdu v tom, že to rodičia nikdy s dôverou nepreženú.. skôr u nich badať nedôveru vo vlastné deti... žeby to plynulo z vlastných skúseností???...
Napíš svoj komentár