Adul1enka: S tebou odchádza kúsok zo mňa...

Nedá mi nenapísať o tebe blog. Nie preto, aby mi niekto napísal komentár aké to je smutné. Sama si uvedomujem aké to je, prežívam ten smútok na vlastnej koži, skúšam sa s tým vyrovnať. Nejde. Cítim, že ti niečo dlhujem, cítim ako keby si odišiel v strede vety, ako keby som nestihla všetko vysvetliť. Ešte teraz ma to bolí, vráža mi to ostré ihly do srdca. Nelutujem sa. Prináša to úzkosť, bolesť, strach, nie sebaľútosť.

, , Aďka, chytaj" hodil si mi lízatko s úsmevom tak úprimným , že som ho zlízala s najväčšou chuťou. Sadla som si tam, kde bolo voľné, ty tiež. Stmievalo sa, zábava sa rozbiehala a aj my sme sa osmelili vystrájať chobotinky. Netrebalo ti viac, ako zistenie že som šteklivá na každom mieste kde si sa ma dotkol. Zábava v plnom prúde. Ľudia naladený v rytme známych bombových songov, tancujúci na , , parkete" a ešte my. Na vlne vzrušujúceho večera v jednom tesnom, no pohodlnom kresle. Viazanie šnúrok na tvojich botách, sediac pri tvojich kolenách a vrtiac sa pri tom úplne neschopná zaviazať ich ako treba. Zdvihla som sa. Je to hotové. Na svoj vek dobre vyvinutý chlapec s maličkými kučierkami sedel pri mne. Hlava opretá o jeho rameno. Nerozmýšľam, dokonca ani nerozprávam. Netreba. Je mi fajn. Pohľad a úsmev na pekne tvári prezrádzal, že slová sú zbytočné. Ubieha hodina za hodinou. Čas vypršal. Je najvhodnejší dvihnúť sa, odtrhnúť sa z tej sympatickej polohy. Ísť. Vonku trošku poprcháva, hmla zasadla práve na miesta ktorými prechádzame. Nevidím ťa. Kde si? Ako keby si na moju otázku položenú v srdci odpovedal svojou prítomnosťou. Už vidím. Koniec mosta znamená tvoju spoločnosť. Kráčame tmou, oslabený udalosťami dnešnéo dňa. Slova na rozlúčku. Mizneš z môjho obzoru.
Ležím v posteli. Konečne náznaky myslenia. Zhodnotím, príjemný večer. Veľmi príjemný večer.

Atmosféru vianoc každým ubiehajúcim dňom viac a viac cítiť, tam kde doteraz vládol nepokoj, nezhoda.
Výklady obchodov sa menia na farebné miesta, ktoré nám zvestujú, že čas vianoc je predo dvermi.
Vzťahy sa žačínajú zoceľovať, ľudia sú k sebe milší, sú si bližší.

Ani s nami to nebolo ináč. Decembrový mesiac bol mesiacom zlomu, akéhosi uvedomenia. Prekvapilo ma aká som hlúpa, keď až teraz zisťujem, že človek ktorý je 14 rokov pri mne úplne blízko, je tak neuveriteľne perfektný. Prečo som na to prišla až teraz? Neviem. Viem len, že za ten jeden mesiac sa naša loď pohla. Konečne vyplávala z prístavu, pustila sa svojou cestou. Neraz okúsila mokré vlny, či odolávala náporu studeného vetra. Ale nevzdala sa. Kapitán bol šikovenejší ako hociktorý prírodný živel.

Náš vzťah sa tak upevnil. V chladnom decembri dokonca prekvital. Za 14 rokov sme neboli schopní uvedomiť si to, čo sme si uvedomili za jeden mesiac.

No naša loď nedoplávala. Predsa v ceste stojí prekážka, ktorá nám bráni ísť ďalej. Jeden deň. Deň na ktorý som netrpezlivo čakala, plná očakávaní, že snáď ďalší rok bude oveľa lepším. Chcela som aby už skončil rok 2008, ktorý mi nepriniesol nič dobré.

Konečne tu bol ten deň. Teraz už viem, že by som bola omnoho šťastnejšia keby ten deň nikdy nebol. Vymenila by som otváranie šampanského, odpočítavanie polnoci, ohňostroj aj všetky novoročné priania za teba. Silvester ubehol úplne normálne. Priniesol všetko čo k nemu patrí. Nad ránom som ešte skočila na net, aby som zapriala nový rok všetkým, ktorým som nestihla.

Icq zdobila blikajúca tabuľka. Písal si mi. Zvláštny chat. Je nový rok, mnohí ešte oslavujú a ty si smutný. Ťažia ťa nejaké veci.
, , Neboj, to bude dobré. Mám ťa rada." , , Aj ja teba, šteklivka moja."
To boli naše posledné slová.

1 hodina poobede. Posledné slová na rozlúčku vyslovené dúfajúc, že nás počuješ. Pohľad na nehybné telo, slzy. Veľa sĺz, ktoré pretiekli na tvoju pamiatku. No boli sme s tebou. Ľudia ktorí ťa najviac milovali. Rodičia, rodina, kamaráti. Ešte jedna rozlúčka so všetkými. Veľa smútku, prázdne myšlienky.

Pri spomienke na teba už len s úsmevom. Ostali mi krásne spomienky uložené hlboko v mojom srdci ♥ . Odpoveď na otázku precčo? už nepotrebujem. Nevráti ťa to, a mne už odpovedalo srdce.
Navždy ťa ľúbim

Peťuľo, nikdy som neverila, že posledný deň v roku, bude zároveň posledným dňom v tvojom živote.

Skutočný príbeh

5 0 1 0 0

Komentuj

S tebou odchádza kúsok zo mňa...

Komenty k blogu

Horúce!