Človek, ktorý nikdy nezažil lásku, nemá ani poňatia o čom to je...je to ten najkrajší pocit eufórie, ktorý nezískaš ničím iným len tým, keď sa zalúbiš...
Nie je to ako láska k mame,alebo otcovi...to je skôr povinnosť, veď to sa ani nedá nemať rád rodičov..už len z vďaky za život, alebo za lásku, ktorú davajú oni vám, za snahu, aby ste žili dobre...mali čo jesť, kde spať...Aj keď sa ti niekedy možno zdá, že sú neznesitelní, čo mne pomerne často...aj tak sa máte radi... poväčšinou sa ale na lásku medzi rodinou zabúda, každý ju prejavuje len na Vianoce, veď kto sa už len stretáva s nejakou rodinou z opačného konca Slovenska, alebo aj ďalej, aj inokedy, ako len na vianoce. Príležitostne tak nanajvýš možno, keď má narodeniny a to už tam ide iba preto, aby dostal peniaze...
Nezalúbiš sa hneď len tak do niekoho, síce láska na prvý pohľad vraj existuje, ale mne sa to nestalo...Časom ako človeka spoznáš, keď zistíš aký naozaj je, začneš k nemu cítiť niečo viac ako len kamarátstvo alebo úctu, vtedy keď bez neho už ani deň nevydržíš, bez toho, aby si nepočul jeho hlas, tomu sa hovorí skutočná láska.
Nádherné chvíle strávené s blízkou osobou. Spomienky, na ktoré sa nedá tak ľahko zabudnúť...Pocit, keď možeš byť vedľa osoby, ktorá ťa miluje, a naopak ty ju, je na nezaplatenie...
V objatí len tak stojíš niekde uprostred ulice, cítiš tlkot srdca toho druhého, jeho dych na tvojej pokožke...A nechceš sa od neho odtrhnúť, lebo nikdy nevieš, kedy bolo to objatie posledné...či sa on, alebo ty nezalúbi do niekoho iného. Ty sa len zostaneš utápať v žiali sĺz, so spomienkami...s fotkami, alebo nejakým darčekom čo ti po ňom zostal ako spomienka...Všetko ti ho bude pripomínať, až nakoniec ti nezostane nič iné len zabudnúť...
Sám nikdy nevieš do koho sa zalúbiš, preto nikdy nehovor nikdy..Sama som tomu neverila, kým som nezažila, že všetko ide...
Na láske je najhorší koniec... Konce môžu byť dva...Prvý, ten horší, keď láska vyprchne len zo strany jedného, a druhý s tým už vážne nemôže nič urobiť...Ten druhý, šťastnejší je, keď obaja zistia, že to už nie je to čo bývalo, a nemá zmysel pokračovať v tom..
Nakoniec už môžem dúfať len v to, že keď sa moje šťastné chvílky v živote skončia, bude to ten druhý prípad rozchodu, a žiadna iná nechcená príhoda, alebo neprajný osud, či zapríčinenie zo strany inej osoby...Tiež môžem dúfať v to, že moji najbližší ma v mojom rozhodnutí budú podporovať, a držať palce...aby som bola šťastná pretože o tom je priateľstvo...každý sme iný a preto dúfam, že moje šťastie tak rýchlo neskončí.....ILY mio amore..
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
amorko
31. 12.decembra 2007 01:55
jejo..strasne je to vsetko pravda
2
Awoj laska dakujem. Si jedina osoba ktoru straaasne milujem a nikdy ta nechcem nechat. Viem ze nas vztah raz skonci alebo ho niekto prerusi cakam to ale nedovoilm to neboj sa jaa si ta budem chraanit aj pred svatenym.. pred vsetkymi.. mooc ta lubim
Napíš svoj komentár