Takto pred rokom som si to len vravela a nezvládala nič, teraz?
Teraz mám okolo seba kopu priateľov, mám lásku, mám rodinu, oporu a potom sú veci oveľa,... ružovejšie?
Jednoduchšie?
Sú chvíle, boli aj budú, kedy sa mi bude zdať že sa všetko rúti niekam preč a ja to neviem zachytiť, ale potom prídu tieto dni. Ja neviem možno mi už šibe z toho učenia, alebo z toho že som stále doma zavretá, alebo že je môj chlap niekde preč so svojou bývalou a moja kamarátka zas chorá a zas jej hrozí nemocnica... neviem.
Keď vidím, že zdravie... a rodina, a kamaráti sú viac než škola. Viac než niektoré osoby, ktoré len sústavne klamú.. alebo ľudia čo sa na celý život spútajú a pretvarujú a my sa pre nich trápime. Všetko toto sú len zbytočnosti, na čo na niekoho čakať, na čo v niečo dúfať, treba brať to čo je tu a teraz.
V tomto momente si užívať každú chvíľu. Dnes som obetovala deň s priateľom aj noc,.. aj diskotéku a kolotoče pre to, aby som sa učila a prišla som domov, kde som cítila naozaj domov a rodinu a sadla som si s našimi najedli sme sa, úplne sa cítim lepšie a pokojne, aj keď viem že toto je veľmi krátky okamih života, viem že to za to stojí.
Nesmiem sa stále umárať v neistote a v komplexoch zo svojej minulosti, zo starej Katky, je na čase žiť na novo a hlavne dôverovať... užívať si, piť fajčiť tancovať, robiť si čo chcem, choroba alebo smrť alebo nešťastie si ma môže uchmatnúť aj tak za každým rohom....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár