V jedno pekne rano sa prebudila na strašný škrekot mačiek.
Pomyslela na tu obrovskú veľkú čiernu mačku ktorej sa vždy bála...teda keď bola ešte dieťa...postavila sa otvorila obrovske okna a isla do sprchy.
Po studenej oblubenej rannej sprche raňajky...Obyčajné prázdninové ráno..
O chvíľu zapne počítač posedi si, a pôjde niekam preč.
Mala voľný deň, kamarátku v robote, a druhú začala ignorovať.
Prestávala mat priateľov...
Až teraz si to začala uvedomovať.
Rodičov nemala opäť doma...
Po dlhšej prestávke na internete sa prebrala vzala bycikel a išla...
Šlapala daľeko...čo najdalej ako vládala
Vôbec nerozmýšlala nad tým či bude vládať ísť naspäť....
Ten pocit slobody milovala...
V toto rano si začala všímať že prestáva byť ňou...stále je sama sebou ale...meni sa....
Po namáhavej ceste si sadla na najbližšiu lavičku napila sa a oddychovala...
Zatvorila oči a premýšľala...
začala snívat opať po dlhej dobe....
Ocitla sa úplne v inom svete na basketbalovom ihrisku sama s prasknutou loptou...
Prišiel za ňou starši pán. Mal obrovský fialový plášť pri tom ona len krátke nohavice a tričko, bolo teplo...ale ten pan sa triasol od zimy...
Sedela na zemi...plakala... nad loptou?! sama nevedela...
Sadol si k nej chytil loptu a ona bola zrazu cela ako nova.
Ani si nevšimla ako sa to stalo zrazu tu bola. Plakala však naďalej...
Starsi pan jej podal ruku a predstavil sa...volal sa EMIL...jej oblubene meno zvlastne...podal jej aj vreckovku...pozrela nanu..
niekoho jej velmi pripomínala no nevedela si spomenut koho. Velka panska vreckovka s troma hnedými pruzkami...Kde ju videla?!
Nespomínala si...
Ten pan začal rozpravat...začal jej vycitat aka je...ze nesniva...zacala nadavat a prestava verit...prestava mat rada ludi...Zacala si uvedomovat ze hovoril o nej..presne vystihoval co citila...Ked jej podal ruku to teplo..ten dotyk...poznala ho! ale nedochadzalo jej kto to je...
Zas začala plakať...
Nevedela preco...
Vzal ju za ruku sli na najblizsiu hojdacku...uz sa jej to vsetko zacalo vyjasnovat...jasne zlta lavicka...zlte hojdacky...jej DEDKO...
Preco?!
Uz tri roky je mrtvy...
Preco sa tu zjavil..aj tak to nebol on...alebo hej? v niekom inom? kto to je?
Nepytala sa sledovala co bude dalej robit...Nic sadol si na lavicku...
Ona na hojdacku tak ako to byvalo vzdy... este stale plakala...nechapala...nevladala rozmyslat...zacala trhat tie biele kvety uz si ani nespominala ako sa volali..jasne Margaretky...alebo kamilky? uz vie...kamilky ale hovorila im margaretky trhavala ich pre dedka...na caj...
Usmial sa...
vsimol si ze zacina chapat...
Naznacil jej ze si ma ist sadnut na kolena...
Tak ako bola mala...Zrazu sa zmensila...bolo z nej to male petrocne blondave...Co sa tak rado hojdalo...
A on si ju ulozil na kolena a zacal hoojda hoojda...
Plakala...
Bola rada ze opat zaziva ten pocit...pocit bezpecia...u dedka
U niekoho koho mala strasne rada..ktory nikdy nezazije.
Zacala mu nadavat...preco odisiel...neodpovedal...Zrazu sa zmenil..schudol ostarel...
Bol taky aky bol pred tym nez zomrel v krku diera po tracheotomii...Nemohol rozpravat...
No napriektomu si ho pamatala bez toho...
Aj jeho hlas...a ten dotyk ruky...
Zrazu sa prebrala...Slnko jej palilo do oci
a susilo slzy...
Snivanie bolo krasne...ale bez slz...
Uz nesniva...iba spomina..preco?!

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár