Niekedy sa človeku už nedá ani hnevať ani plakať, ale keď sa zamyslí, ako sa všetci na facebooku, vonku, na chatách, na diskotékach pri chlastaniciach hrajú na priatelov, obímajú sa, bozkavajú (narážam hlavne na ženské) a pritom, sú to len obyčajné známe ako všetky ostatné. A tá irónia spočíva v tom že si to človek uvedomí až keď ich potrebuje.
Sledovala som to nejakú dobu z pohľadu, keď som bola vo vzťahu a po rozchode som mala plnú riť kamarátiek a potom sa to postupne preriedilo a človek zistil kto je s ním preto, že ho má rád a kto len zisťuje informácie. Ale toto čo sa mi deje teraz, to je zas úplne iný pohľad na svet, na život a na ľudí, len ma zas presvedčia, že sú to naozaj len obyčajní ľudia. Že stoja vlastne za veľké hovno.
V decembri minulého roku bolo obdobie, keď som vlastne nemala nikoho, mala som mamu, jednu kamarátku a jedného kamaráta, s ktorým to vlastne v ten mesiac aj skončilo, všetko, vrátane kamarátsva, potom si ma začali všímať ľudia, o januára bolo s kým chodiť von, bláznila som sa, flákala, v škole to bolo iné, mala som sa s kým o všetkom porozprávať, bolo ísť s kým von, žila som. Neskôr som si našla chlapa svojho života ( ak mi dovolíte ho tak nazvať, lebo on ním naozaj je). S ním bolo všetko perfektné, chaty, duchonka, zelená voda, stále v partii, stále s ľuďmi s priateľmi, človek sa nemal kedy cítiť sám a potom sa stalo toto, pred týždňom som zostala ležať, doma. Mám zakázaný skoro aký koľvek pohyb, musím byť len doma. A mám pri sebe len svojho priateľa, všetci ostatní na mňa kašlú.. Kde ste? Keď vám človek povie, že sa môžete staviť na kávu, že máte prísť, že mi máte aspoň porozprávať čo je nové vonku, čo v robote, hocičo, len rozprávať nech mám prehlad aj o niečom inom ako o tom čo je vonku. Kde ste teraz keď mi je na nič? Celý čas čo budem musieť doma ležať budete na mňa kašlať? A zrovna ty jedna nemenovaná, keď si pred mesiacom ležala s rozbitou lebkou na chirurgii som bola pri tebe každý deň, kde si? Nevravím že môj priateľ mi pri mne nestačí, ale kde sú všetky tie falošné kamarátky? A prečo som sa vlastne zas len nechala sklamať obyčajnými ľuďmi? ....
(Nehovorím o všetkých trom osobám naozaj ďakujem za všetko ale zvyšok . . .)
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
hoplalala
27. 9.sept. 2013 23:42
Ľudia sa po čase vyfarbia, ale vždy má ich prítomnosť v našom živote nejaký zmysel..Možno práve taký, že zistíme pravú hodnotu dobrého priateľstva
2
hmmm až je mi smutno z toho aký sú niektorí ľudia.... ale tak drž sa tých ktorým na tebe naozaj záleží a na ostatných sa vykašli
Napíš svoj komentár