Možno preto, že končia prázdniny a pár ľuďom vydržali diskotékovo-kúpaliskové zaláskovania. A svine jedni hnusné sa tým teraz chvália. ....Nieee, to sa vám zdá, že žiarlim.
Možnože preto, že niektorí dali tým diskotékovo-kúpaliskovým láskam až príliš veľké nádeje a teraz si potrebujú vyliať srdce. (Teraz nezávidím, ale chápem.)
Alebo snáď preto, že v tomto uponáhľanom svete sme si našli čas na niekoho, kto nám za to stojí? Pretože sme zistili, že je lepšie sa chystať pol dňa na rande, aby sme s ním následne strávili dve-tri hodiny? A chýbal nám neuveriteľných nasledujúcich 24 hodín a dlhšie, kým sa s ním opäť stretneme?
Láska je super. Ale prečo zohráva takú dôležitú úlohu v našom živote? Lebo je to láska k niekomu, o koho nechceme prísť a celé je to také krásne, romantické,...? Alebo len preto, aby sme nevyčnievali z partie a mali ,,niekoho“, o koho ani nestojíme. A neplánujeme ho ani hlbšie spoznať, ale za to posielame stovky sms-správ končiacich vetou :Milujem ta, cmuk, prípadne ešte nejak blbšie (MiLUjeM tA cmuQ)?
Niekto raz povedal, že láska je ako droga. Je v tom dosť pravdy, nemyslíte? Po pár okamihoch, keď sa cítime ako v nebi vystriedajú dlhé predlhé peklo plné slzavých údolí. Myslím, že to každý pozná. Keď sa na niekoho spoliehate, pomaly mu dovoľujete, aby do vás prenikol, poznáte ho lepšie, ako on sám seba... Nádherné obdobie... Viete, čo ten druhý povie. Ako to sformuluje, akú intonáciu použije. Ako sa na vás pozrie. A vy ho práve preto milujete. Ale niekde tam, na konci cesty je sklamanie. Dúfame, že sa tomu vyhneme, neveríme, že by sa to mohlo týkať aj nás. Veď nám to tak klape... Ak nás sklame- to jedno ako, neverou, vetami typu- Ja ťa mám rád, ale..., Si super, ale... tak to bolí. A vieme, čo bude nasledovať. Kilá čokolády, desiatky smutných filmov, pomalé pesničky v mobile a v playliste,... Mínus niekoľko stromov, z ktorých boli vyrobené tie osoplené vreckovky.
Zaľúbenosť (nie láska!) je biochemický proces v našom mozgu. Lenže láska... Neviem, pre mňa je to vaic ako sedem mesiacov pôsobenia hormónov šťastia v mozgu. Pre mňa je to dôvera, ako v otázkach nevery, tak v otázkach takých banálnych ako je: O koľkej ideme von? O siedmej. Istota, že tam o siedmej bude. Poznanie toho druhého natoľko, že mi stačí jeden pohľad, aby som vedela, akú má náladu.
Ale zároveň si myslím, že láska je niečo, čo sa nedá zistiť ani štúdiami, ani metaforami, ani citátmi. Pretože každý z nás cíti inak a aj má iné očakávania od toho druhého.
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
alison
25. 8.augusta 2008 14:10
pekné...súhlasím s tebou
2
Nerada čítam také veci o láske, ale toto malo aj hlavu, aj pätu, pekné
3
Nezdá sa Vám, že sa to tu v poslednom čase nejak hmýri blogmi o láske?
odpoveď: nezdá (asi nečítam blogy slight_smile:
Možnože preto, že niektorí dali tým diskotékovo-kúpaliskovým láskam až príliš veľké nádeje a teraz si potrebujú vyliať srdce. (Teraz nezávidím, ale chápem.)
a toto? hm to má čo s blogmi o láske? to je skôr o sklamaní, nie? len som nerozumela prečo si to tu napísala
Lenže láska... Neviem, pre mňa je to vaic ako sedem mesiacov pôsobenia hormónov šťastia v mozgu. Pre mňa je to dôvera, ako v otázkach nevery, tak v otázkach takých banálnych ako je: O koľkej ideme von? O siedmej. Istota, že tam o siedmej bude.
a myslíš, že láska je dôvera?? lebo ja dôverujem už teraz svojej polovičke, a istotu mám stále, a ešte si aj tak myslím, že to láska nie je... no neviem?
a ešte ma napadla taká filozofická otázka - láska znamená povedať druhému "ľúbim ťa"? alebo to "ľúbim ťa" je ešte len fáza "zaľúbenia"/"zamilovanosti"? a čo takto povedať "milujem ťa"? to je už láska, nie? čo to znamená? kto mi odpovie???
odpoveď: nezdá (asi nečítam blogy slight_smile:
Možnože preto, že niektorí dali tým diskotékovo-kúpaliskovým láskam až príliš veľké nádeje a teraz si potrebujú vyliať srdce. (Teraz nezávidím, ale chápem.)
a toto? hm to má čo s blogmi o láske? to je skôr o sklamaní, nie? len som nerozumela prečo si to tu napísala
Lenže láska... Neviem, pre mňa je to vaic ako sedem mesiacov pôsobenia hormónov šťastia v mozgu. Pre mňa je to dôvera, ako v otázkach nevery, tak v otázkach takých banálnych ako je: O koľkej ideme von? O siedmej. Istota, že tam o siedmej bude.
a myslíš, že láska je dôvera?? lebo ja dôverujem už teraz svojej polovičke, a istotu mám stále, a ešte si aj tak myslím, že to láska nie je... no neviem?
a ešte ma napadla taká filozofická otázka - láska znamená povedať druhému "ľúbim ťa"? alebo to "ľúbim ťa" je ešte len fáza "zaľúbenia"/"zamilovanosti"? a čo takto povedať "milujem ťa"? to je už láska, nie? čo to znamená? kto mi odpovie???
4
uuuf, ty si sa nad tym zamyslela ...podla mna sa to neda presne specifikovat...niekto moze hovorit lubim ta kazdemu, komu siahne medzi nohy a niekto to nedokaze vyslovit (aj ked to citi) ani pri cloveku, ktoreho naozaj moc lubi
5
Ja lubim cokoladu, mamu, brata.... ale milovat, dokazeme len jedneho cloveka. (teda podla toho ako sme orientovani, ze )
7
Tak ja sa ti priznám ja im závidím
A láska.Snažím sa veriť,že raz budem naozaj milovať.Aj za cenu sklamania...
A láska.Snažím sa veriť,že raz budem naozaj milovať.Aj za cenu sklamania...
Napíš svoj komentár