Aj pavúk je len človek..čiže aj ja som len pavúk?

Na stene vedľa mňa sa zrazu objavil pavúk. Len taký drobný, maličký. Pribehol tak dosť ostýchavo z ktoréhosi kúta. Zastavil sa, ostal stáť vedľa mňa a.. možno sa na mňa pozeral.. možno. Natiahla som k nemu prst, pomaly. Chcela som len vedieť či je skutočný. Ušiel..

Utekáme tak aj my pred svojím strachom? Sme len drobní pavúčikovia, ktorí namiesto ôsmich majú len dve nohy?

Čo to táram.. skôr by som sa mala zamyslieť, prečo som chcela aby tu ostal. Tu na mojej stene, vedľa mňa. Možno som len nechcela byť sama. Môcť ho osloviť a dúfať, že mi odpovie ako Šarlota z rozprávky.

Hej, ty tam... chcem byť malé dievčatko, ktoré sa hrá na dospelých lebo ho to baví. Chcem byť malé dievčatko, ktoré verí, že keď osloví pavúka ten jej odpovie.

Ušiel.. alebo ušla a tak som tu zase sama so svojimi drahocennými myšlienkami, ktoré by som dnes najradšej vyhodila z hlavy. Heš, a už sa nevracajte.. Mať tak taký zázračný gombík, ktorým by som mohla regulovať prítomnosť a počet myšlienok v mojej hlave. Pretože ich momentálny obsah/rozsah sa mi vôbec nepáči. Mám v hlave dav ľudí a každý kričí niečo iné. ( Uhni..!, Mala by som sa asi ísť učiť?, Haló, je tu niekto?, Idiot, idiot, idiot..!, .. ak to takto pôjde ďalej, mali by sme uvážiť..., Žeby som naozaj bola hladná?, Vráááť sááá.. prosím., Hlupaňa, čo čaká, môže si za to sama.., Ovečka, kde si?, Strať sa..!, cha, si zbabelec....)
Občas mám pocit, že tí ľudía vo vnútri vyzerajú všetci ako ja a že sa hádajú. .. a občas behajú z jednej strany na druhú z čoho sa mi hlava na krku akosi trasie a hýbe „zboka nabok“ . Potom prečo mávam hlavybolenia..

Pavúk vráť sa..
Nikdy by som si nemyslela, že budem chcieť spoločnosť pavúka (pavúčice). Vo všeobecnosti ich nemám moc rada, predsa len majú priveľa nôh. Ale dnes by som asi aj prekonala svoj odpor. Chcem radšej spoločnosť pavúka ako len tikot hodín niekde za mnou. Nepomôžem si, napriek tisícom ľudí v mojej hlave sa dnes cítim osamelo sama so sebou. Chýba mi tu ten niekto s neurčito veľkým/malým N, možno ten čo je „ve všech mích písních, modlitbách před spaním“. ( tak a idem ti spievať, chybíš mi , „chybíš mi, čemu se divíš, chybíš mi chybíš mi, už zase mizíš...“.. alebo , radšej nie.)

A možno len zúfalo potrebujem objať. Hoci aj od pavúka... ale ešte aj ten mi dakam ušiel.
Život je...
No nič.. beriem si svojho plyšového opičiaka Žabu, ktorý našťastie nie je dosť živý aby mi ušiel za inou.. Dobrú noc.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu