dušou človeka,ktorému šťastie
tichý smútok kazí.
Nie je najkrajší,
nie, len taký obyčajný,
no tu za bránami tohto sveta,
aj on je krásny, jedinečný.
Malý motýľ krásnym dňom letí,
a predsa hľadá tmu,
v ktorej bolesť sa skryla.
Práve on,
hoc taký malý,
vyslancom je mysle človeka,
ktorý túži vedieť prečo...
...
Nie nikto si to nevšimol,
ja sama to zatiaľ nikomu nepoviem,
veď ani neviem ako
a či je vobec čo povedať.
Iných teraz nechcem zaťažiť,
nie niečím o čom viem všetko,
no zároveň vobec nič.
Viem že to vo mne jestvuje
no prehováram sa o opaku.
Napriek tomu,
ty ktorý si najďalej,
vieš, že niečo vo mne
nie je celkom v poriadku...
...
Malý motýľ krehkým krídlom,
už na dosah je k poznaniu,
dojsť ta mu bráni práve tá,
ktorá sem ho poslala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ked ti bude smutno prilet k mojmu domovu,
zohrejem ta dlanami,
a ukryjem ta do bezpecia.
Nikto ti neublizi a ja ti budem pristavom na tvojej ceste,
bezpecnym utociskom.
Nemusis sa bat ze zabludis,
budem tvojim svetlom.
Nikdy sa uz nebudes bat,pretoze budem tvojim ochrancom,
tvojim hrdinom,
tvojim rytierom.