Stojac za oknom...

Tiché rozhovory dvoch ľudí,
kedysi sa poznali.
Chladné slová ako po hádke,
na ktorú chceli čím skor zabudnúť.
Predstieraná úprimnosť a smiech,
dnes nie je všetko v poriadku
možno včera, snáď pred rokom
No nie dnes...

Veľkému zrkadlu nastavili tvár

Stojac za oknom jeden sleduje druhého,
stačil by náznak aby...
Vidí jeho život, udalosti a skutky
cez okno na ulicu ale nevidieť vnútro človeka.
Pritom nedávno stačil len pohľad do očí.
Sklamanie? Vina?... Prekliata ľútosť?
Stačí náznak a spomienky sa vracajú,
tie krásne bolia ešte viac.

Miesta kam ťahali ich spoločné kroky
dnes tadiaľ prechádzdajú len dve nohy,
samota v tichom daždi..
Kiež by tak mohol zmeniť..
Odcudzili sa dvaja ľudia
ako bratia z rozprávky,
jeden žije spoločnú minulosť,
druhý vlastnú budúcnosť..
Kiež by sa to dalo..
Dá sa?
Ostali len listy ako dokaz sna.

Strohému zrkadlu nastavili tvár,
v očiach zaleskli sa dlho potláčané city..

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu