V závoji hviezd tichých no žiarivých,
Tu vdzdávajú hold tej padlej moci,
Čo skonala po boji za nás všetkých.
Tí, čo verili a veriť neprestali,
Snažiac sa stáť aj v časoch najťažších,
Podržať múry čo dávno mocne stáli,
Nečakajúc odmenu, nie pre seba samých.
Kto vzdá úctu im, tým čo strážiť ostali,
Strážili dlho,že až na skalu sú premenení,
Kto zaspieva pieseň o tých čo prežili
Z hrdla vypustí tichý tón vznešený?
...
Príbeh na koniec ešte sám neprišiel
No duchu už aj prosté slová došli.
Vypovedia len tí, ktorých snáď si našiel,
Tu, na zemi, v brneniach čo hrdzou zašli.
Možno raz , o tisícky pomalých chvíľ ,
Či predsa o jeden deň krátky priletí,
Pre teba prekoná mnoho dlhých míľ,
Príde a zachráni, zmysel života prinavráti.
Tvoj, tichý strážca pozor dáva.
Na tvoje kroky, dni, myšlienky,
Nikdy ťa celkom neopustí
Bude tu s tebou po dlhé roky.
Za mnoho liet možno ty sám ho nahradíš,
V snehu, daždi v slnečnom dni,
Niekomu inému kroky postrážiš...
Tvoj strážca a verný kamarát.. anjel.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Verím že časom sa vykrištalizuješ na naozaj výbornú "Mladičkou básnířku" .. Ak ňou už nie si..