Pre tých, ktorý zabudli alebo nikdy o mne ani nezačuli ale hodlajú sa tváriť, že len zabudli, lebo ja som prudko IN(sane), pripomenme si, čo potrebujeme vedieť. Máme Silviu, moju expresívnu večne poučujúcu segru psychologičku, ktorá sa zase chystá do Trnavy aby si odpočinula od rodiny. Mne to nevadí, mám aspoň voľnú izbu. Mama ju síce upodozrieva, že sa ponáhľa za nejakým amantom, ale Silvia ju presvedčila, že ten tridsaťdva ročný pán, čo sa s ním minule stretli u nej doma, je nájomca.
Kadopádne podstané je, že ma opäť nechá samú so Silvestrom a ja ho neviem tak dobre zrušiť, ako ona. Aj keď v posledných dňoch by som ani nechcela... Že či som si ho konečne obľúbila? Prd makový. Teda znesiem ho, ale to prejavujem podľa mňa dostatočne tým, že ho neuškrtím v spánku.
Štvrtok. Zafajčená krčma. A ja v nej. Máme dámsku jazdu, čo sa po čase prejaví ako matkinovské filozofovanie o opačnom pohlávi a záverom, že sú to aj tak všetci dobrí akurát na výmenu pneumatiky na aute. Volá mi mama: "Nevieš, kde máš brata?"
"Odkiaľ to mám vedieť? Však nie je tak neskoro."
"Máme dohodu! Cez pracovné dni má byť o desiatej doma! A nedá sa mu dovolať na mobil!"
Moja mama je také útlejšie vydanie policajného psa, čo nevylučuje rovnakú brutalitu. Trochu som upokojila jej ochranárske inštinkty tým, že to je Silvov probpém a nie jej, keď sa on nevyspí a kým nepríde, netreba sa tým zaoberať. Poznám ju, čím nervóznejšia z neho bude, tým je väčšia šanca, že si to odnesiem aj ja a ani nebudem vedieť, za čo to tentokrát bolo. Raz mi tuším vynadala, že som sa pri pozdrave neusmiala.
Odchádzam domov. Idem okolo jedného lokálu, mierumilovne zamestnávajúc svoju myseľ pneumatikami a ich výmenou, keď vnútri zbadám Silvestra, na moje veľké prekvapenie samého v spoločnosti poldecáka. Vojdem dnu: "Čau. Čo sa deje? Prečo si sám? Stalo sa niečo? Mama šalie, nemôžeš jej aspoň zavolať?" Normálne by som mu nerobila prednášku, ale očividne ma ignoroval, ani na mňa nepozrel a to ma dožralo. Zrazu zdvihol oči ku mne, bola až desivá psia tvárička - niečo sa stalo. "Sofia...ona ma nechala."
"Prosím?" Chvíľu mi trvalo, spracovať narýchlo túto informáciu. Ale no jasné, keď ja tak rada zabúdam na tú jeho pipku v nohaviciach takých úzkych, že to vyzerá, že v nich aj spí.
"Nechala ma. Podjebala ma s iným."
"Ach..."
Nevedela som, čo mu na to povedať, predsa len som jeho sestra a bolo mi to trápne. Možno ani nebolo čo povedať, tak som ho proste presvedčila, aby sme išli spolu domov. Mama sa hnevala, ale mne bolo jasné, že on vôbec nepočúva. Hanbila som sa ako hrdina amerického seriálu, ktorý zistí, že prednášať prišiel len v spodnom prádle - neznášala som tú osobu, ale jemu na nej očividne záležalo, možno som mohla byť milšia...
Rozhodla som sa, že mu nejak pomôžem, nech aspoň nechodí po byte ako duch. Chcela som ho dostať z bytu za kamošmi. Nechcel. Povedala som mame, nech mu urobí špagety, čo tak miluje. Takmer nejedol.
Nakoniec som musela uznať, že to je celé na ňom a ja som bezmocná. Aké bolo moje prekvapenie, keď som raz prišla domov a našla ho rpi počítači ako vždy, prehýbať sa na stoličke od snaženia a kričať "Umri, ty sviňa!" Stal sa zázrak?
"Je to chlap, tak som sa nesústredila sa na jeho citlívu stránku, ale zahrala na urazenú ješitnosť," vysvetluje Silvia. Že čo urobila? Napochodovala k nemu a povedala, že slečna sa určite teraz niekde vonku baví a ani jej to nie je ľúto a naviac mu otrčila jednu jeho videohru a povedala, že votrelec predsa dosť dobre môže predstavovať aj slečnu Nohyroztiahnem. A bolo. Silvia si určite pripísala niekde do notesa ďalšiu čiaročku, že sme jej všetci niečo dlžný (môj život už dávno nepatrí mne), Silvo sa pomaly lieči a ja pykám za to, že som určite mame klamala, že Silvo bol vlastne so mnou a sťatý.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
mica12
6. 6.júna 2008 17:24
..slecna nohy roztiahnem ....to mas vazne taku akcnu mamu?
Napíš svoj komentár