Aj tak sme všetci len veľká kopa sračiek v organickom obale...

Je mi divne, mám sucho v ústach, neschopná niečo povedať alebo si len pomyslieť, mám pocit, že mozog mi vypína, je to psycho, chcem od toho ujsť, od nich všetkých a schovať sa niekam do tmavého brlohu = mojej izba (aspoň kým ma mama nepošle vysávať).

Mám okolo priveľa psychológov!

Sú to malé sviňky, verte mi, tvária sa ako kamaráti, ale v postate chcú len jedno...rozanalyzovať vás, až z vašej entity nič nezostane!

Možno ste si už všimli, že v mojich blogoch mám viacerých psychológov...prvým je Žilina, neúnavne prezentujúca svoj názor o Schopenhauerovej homosexualite a zhovievajúco sa smejúca zo svojho bývalého, ktorý má jeho Spisy o ženách zarámované na stene. Stále hádže pojmy ako metafyzický idealista a iné veci vážne pripomínajúce skôr nákazlivú chorobu. K tomu je to prémiový študent so štipkom, o čom sa mne, ktorá som za semester vystriedala všetkých päť prípustných známok, ani snívať nemôže a tak na ňu len potajomky zazerám a dávam si pozor, aby si to nevšimla a aby som nemala tik.

Potom je tu ešte Sopránistka, tá študuje psychológiu v Blave, matika v osnovách jej určite neprekáža o nič viac ako iné učivo. Oni sú nezdolní!

A samozrejme, aby toho nebolo málo, prídem domov a tam mám moju sestru - väčšiu ako Freuda a desivejšiu ako príšera z Loch Ness. Navonok je optimistka, vysmiata a silná, len potom so smiechom zadelí, že sme aj tak všetci len veľká kopa sračiek v organickom obale. Ľutujem jej budúcich pacientov. Prídu s tým, že sa cítia prepracovane a odídu s tým, že sú schyzofrenici trpiaci možno aj metafyzickým idealizmom.

Čo je na Silvii najzvláštnejšie? To, ako sa nenechá zrušiť, jej predstava vlastnej pravdy je neotrasiteľná a keby ju zamerala na Mount Everest, tak ten sa asi zrúti skorej ako sa ona zapotí. Vôbec jej nevadí, že všetci okolo prerušia čo robia po jej zádele a pozerajú s výrazom Prosím?, ona to berie tak, že si to nechceme priznať, lebo sme obmedzení a potrebujeme práve ju, aby zachránila nás a celé ľudstvo. Mne je to v podstate jedno, do chvíle, kedy chcem napríklad ísťk doktorovi a vypočujem si o postoji ľudí k doktorovi, prečo ľudia doktorom neveria, o tom, ako sú doktori slabo motivovaní a možno ešte čosi, čo už som nezačula, lebo som odišla z bytu.

A na záver je tu ešte jeden utajený samozvaný psychológ, ale oficiálnym povolaním matka. Pozriete na ňu a viete, po kom má Silvia pocit, že nás má všetkých prekuknutých a vidí nám do mysle. Najprv si myslí, že vie presne, čo urobíme a keď náhodou nie, tak sa naserie a vynadá nm. Yup, to je ona. Najväčší psychológ môjho života.

Divíte sa, že som sa ešte nezbláznila? Možno aj hej, ale ony by si to nevšimli. To viete, každý má svoju úchylku, to je normálne, treba sa zameriavať na ľudí, čo ešte žiadnu nepreavili o___~

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu