Opäť som sa raz mýlila, čo sa malo ukázať už čoskoro. Boli sme totiž spolu v mojom osudnom kine, kde som mala mať prvé rande s bývalým profákom, čo neprišiel a druhé s náckom, pri ktorom som sa dostala len po bufet a to som ešte bola za to vďačná. Takže pokrok, už som v premietacej sále. A dokonca som odtiaľ ani nemusela zdrhnúť. Len škoda, že pri každej scéne, kde podľa pravidiel american movie nasledoval nežný chápavý úsmev, sa vedľa mňa ozvalo: "Kľudne si poplač, ak chceš, ja to chápem." Po desiaty raz som sa ho už chcela spýtať, ktorý debil by sa na filme s najviac jednou sentimentálnou scénou 10krát rozplakal, ale keď som uvidela vedľa neho vyfúkaný balíček vreckoviek, radšej som čušala. No, tak prežíva filmy a je citlivý, veď kto je dokonalý...proste v našom vzťahu budem ja tá, čo bude nosiť nohavice...ináč, spomínala som, že má doma kilt?
Keď sme išli domov, chcel stále rozoberať psycholigické motívy postáv a priznal sa aj k tomu plaču. "Vieš, ja myslím, že človek by sa nemal báť ukázať city. Niekto tomu hovorí ženská stránka, ale to je blbosť, veď ak je žena drsňáčka, povieš o nej, že je to jej mužská stránka? Je to celé postavené na hlavu...Ty si taká skvelá, vieš to? Že ma počúvaš a tak."
"Iste, preto som sem s tebu šla."
"Áno, ale aj tak je to skvelé."
"Si milý, ale trošku preháňaš."
"Nie, ja si to vážne myslím."
"A ja si vážne myslím, že preháňaš." Nie, nechcela som byť ostrá, ale tie psie oči...
"Pre...prepáč...ja som ti len chcel povedať niečo pekné a..." namiesto dokončenie vety zasmrkal.
"Nie, nie, veď ja som šťastná, že som so mnou cítiš dobre."
"HEJ???" vybafol na mňa, až som sa zľakla. Utrela som si sliny z tváre a usmiala sa. No, tak je trochu entuziastický.
...
A trochu to s tým prežívaním preháňa.
Cesta domov bola jeho monológ: sľuboval, že napíše báseň o dnešnom počasí, ospevoval vietor, chválil kvalitu betónového chodníku...keď nás zastavili Andelé Svetla s letáčikom, skôr, než som na nich stihla vrhnúť odmorfuj-sa-späť-na-Mesiac-pohľad, on si leták vzal, poďakoval a začal im hovoriť, akí sú milí, že si nás všimli a minuli na nás svoj drahý leták. Keď mu vyhŕkli slzy, aktivisti sa zľakli a ušli.
V tej chvíli mi bolo jasné, prečo ženy zostávajú s dvojmetrovými mulami, čo ich mlátia: aby neboli psychicky týrané citlivými metrosexuálmi (už viem, prečo som ho načapala na babskom záchode a on mal výhovorku, že je to kvôli zrkadlu!)! Neviem, prečo mám takú smolu na tie vzťahy... Mohla som nad tým rozmýšľať, veď nič mi z jeho rozhovoru neuniklo, bol tuším o šlapkách jeho fyzikármky Čičmancovej, že aj on by také chcel na prezúvanie do školy.
Došli sme k bráne a ja už som vedela, že je to naposledy a bolo mi toho ukecaného nemehla a šľapkového fanatika ľúto- však on sa mi tu zhrúti!!
Naklonil sa ku mne, že ma pobozká. Uhla som. "Ty...ja som myslel, že už prišiel čas, dlho som nad tým dumal a myslel som..."
Ó nie, nerozplač sa!
"Nie, vieš, ja...to nie je tým, ja...ja som straight edge, vieš? No, a my nedrogujeme, nefajčíme, nepijeme alkohol ani kávu..."
"...ste vegáni, to už si mi hovorila (bože, prečo chlapi, čo si sú schopní zapamätať čo hovorím, sú takí, ktorí dumajú nad správnym smerovaním nášho vzťahu vrámci psychologického rámca?)..."
"No, vidíš, ale zabudla som ti povedať, že my sa ani nebozkávame! Teda nie skôr, ako po pol roku!" (wow, som dobrá, asi napíšem knihu "Desatoro dôvodov, prečo sa nebozkávať: Najlepšie výhovorky")
"Aha, to je v poriadku, veď čo je to pol roka (asi napíše báseň o nehynúcej láske). Ja ťa nechcem nútiť, chápeš,..."
"Áno, dobrú noc."
*buchnutie dverí*
Blog
Komentuj
19 komentov k blogu
5
chlapik má proste slabú osobnosť a princípi života chápe sentimentálne,...myslim že mu to už ostane...
a este malý postreh:niekedy by ľudia nemali vravieť to čo cítia,pretože zachvíľu to môžu cítit úplne inak,......
...ale aj tak si nemyslim že prednosť by mali mať steroidový chlapíci
a este malý postreh:niekedy by ľudia nemali vravieť to čo cítia,pretože zachvíľu to môžu cítit úplne inak,......
...ale aj tak si nemyslim že prednosť by mali mať steroidový chlapíci
8
toto je určite vymyslené nikto taký neexistuje ja ti neverím!!!!!!
10
suhlasim so schizofrenikom to vazne existuje niekto taky? ale inac uzasne napisane
12
wau....tak takeho cloveka chcem stretnut...
je to sila ....ja som tiez bola minule s kamaratom a on sa rozplakal lebo mu jeho kamaratka povedala ze je tucny ale to som brala v pohode lebo ten chalan je gay
je to sila ....ja som tiez bola minule s kamaratom a on sa rozplakal lebo mu jeho kamaratka povedala ze je tucny ale to som brala v pohode lebo ten chalan je gay
14
presne tak.. ja jedného takého poznám a zhodou oklností je to ten o ktorom počul V_V.. a zhodou okolností je tu na Birdz
15
omg normalne mi ta prislo luto...toho by si sa mala co najskor zbavit saq zosalies ale jemne nex sa psyxicky nezruti
16
och môj bože! to je..dosť..sila! úprimne a ľutujem,ten večer musel byť..plný..hmm..príjemných chvíľ? ja by som sa zbláznila po pitich minútach..
19
Tie tvoje blogy su prosto uzasne!!!!! mas talent. fakt. hrozne rada si to vsetko citam.napis knihu alebo daco take.
Napíš svoj komentár
asi si vytvorila najdlhsie slovo v slovencine
a teraz si to idem precitat