My boyfriend is a girlfriend alebo Airi ide do Trnavy

Únik. Únik pred rodičmi, únik pred Silvom, čo ma vytáča novou hrou - mľaskaj nahlas kým z toho sestre nezaharaší, únik pred Harrym Potterom, mojim prenasledovateľom, ktorý mi ako reakciu na moje nie zaspamoval všetky schránky, ku ktorým sa dostal správami ako to uponáhľal, ale dá mi čas si všetko premyslieť. Dobre, možno sú také myšlienky normálne. Ale zadávať moje meno do Googlu nemusel...

Tak som si proste dala od všetkého pauzu a došla kvasiť na víkend k sestre do Trnavy. Škoda, že ma ani nenechala vydýchnuť a ťahala ma hneď von, že dáme stretko s jej spolužiakmi. Ja, sociálna ako vždy, som radšej chcela zostať na byte a rozmýšlala som, či sa neponúknem, že oškrabem dobrovoľne všetky plesne z vane v prvorepublikovej kúpelni, ale Silvia mi nedala na výber, však Silvia.

Šli sme trochu napred. Počúvajúc trnavčinu okolo, spýtala som sa jej, ako to môže vydržať. "Hm, rovnako by sa teba mohol niekto pýtať, ako dokážeš trpieť blavákov...."
"Však kto hovorí, že dokážem?"
Chvíľu sme boli ticho a potom to zrazu došlo, tá chvíľa, kedy človeka napadajú blbé nápady, ani neviem ako a stavili sme sa, či sa dokážem nahlas po blavácky rozkrikovať. Usmiala som sa, nadýchla a spustila: "...šak né, čo riešiš, nechápem, né, šak ti len vravím, jak to bolo né a ty mi tu furt len pindáš, sa uvedom prosím ťa moja...." samozrejme okolo nastalo ticho, úplne ako keď medzi Sparťanov dojde chlapík v drese Slovanu. Ale nikto nič nepovedal, len si šepkali a zazerali.

"Slabé," ozve sa spoza mňa. Silviina spoločnosť došla. Pozerám na chalana, čo sa na mňa škerí a dodáva: "Počuť, že to je hrané, ty nebudeš taká klasická Paštikárka, však?" Ach, pamätné to slová. Kto by bol kedy povedal, že sa dá dať dokopy s chalanom, ktorého prvé slovo na vašu adresu je "slabé". Ale očividne dá. Neunáhľujem sa vo vzťahových záležitostiach, ale toto bol ON, ako to píšu všetky babské časáky s pátosom, aké tomuto slovu dáva inak len Biblia. Celý večer som s ním prekecala, ani poriadne neviem, kto bol ešte s nami pri stole. U toho by mi možno ani nevadilo, keby si ma vyhľadával v Googli. Ale škoda, večer skončil, šlo sa na byt a ja som rozmýšlala, či sa ešte niekedy uvidíme bez pomoci Silvie, o ktorú som ju nechcela prosiť.

Lenže ono nebolo treba, Silvia so všetkým egom jej daným, nepovedala nič o svojom tušáku o nás dvoch, proste len ďalší večer zobrala do ruky telefón a zavolala mu: "Nazdar. Počuj, dojdi dnes k nám....Viem, že si sa chcel učiť ale viem aj, že sem chceš určite prísť radšej...viem proste...ale no, nehraj to, ste obaja tak priehľadní a áno, myslím tým vás oboch, nie len teba, takže máš na výber, môžeš sa vyhovoriť, že sa len nudíš, možeš chcieť prísť chlastať alebo sa môžeš ponúknuť, že zoškrabeš plesne z vane."

A bolo to, človek by tomu neveril, ale on fakt došiel, oddeliac sa od ostatných ku mne a pokračovali sme, kde sme všera skončili. A tu prichádza tá časť, kde ste už určite presvedčení, že všetko sa dobre vyvinie, prípadne, ak si pamätáte na moje predchádzajúce pseudovzťahy, čakáte, akým novým spôsobom sa to zase poserie. Dobre, nebudem napínať...

"Odchádzaš zajtra späť domov, však?"
"Hej."
"Hm, vieš, rád by som zostal s tebou v kontakte..."
"Aj ja."
"...áno, ale chcel som ti niečo povedať, skôr ako odídeš, chcem proste hneď vedieť, či to má zmysel..."
Ach, moje senzory zacítili, že niečo nebude v poriadku!
"...nie som totiž úplne...normálny."
"Naposledy som sa zaplietla s týpkom, čo chcel, aby som naňho nakakala."
"Sranda, to raz aj ja."
"Uf."
"Prečo pri mne uf?"
"Ale nič, viem ako si to myslel ale predstavila som si, že by si to fakt myslel doslovne, ako aj toho chalana..."
"No, vlastne...."

A tak sa vraciam do starej dobrej Blavy, teda skôr starej ako dobrej. Mail mám plný správ o tom, ako sa mám, prečo sa neozývam a či sa hnevám. Čosi odpisujem, ani neviem čo a rozmýšlam nad svojím prekliatím, veď ako inak je možné, že práve ja sa zapletiem s niekým, kto sa narodil rovnakého pohavia ako ja?

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu