Po tehoteneckom fiasku som to vzdala, aspoň na čas a radšej doniesla Marhuľke mojej večne unavenej tlakomer, aj keď mám vážne podozrenie, že sa z nej stáva hypochonder. Už má problém s pleťou, močom, črevami, žalúdkom, dutinami a čo ja viem čím ešte, možno to nabudúce bude aj ceruzka v mozgu ako pri Homerovi.
„To je mobil, či čo tu vibruje?“
„Nie, to ten tlakomer....“
„Vieš o tom, že sa to má dať na ruku?“
„Ono sa to nejak zaplo samé...“ nervózne obracala hlučný a sťahujúci sa tlakomer na zápästie. Ja som bola z neho tiež jeleň, v živote som sa ho ani nedotkla.
Celý deň nás prenasledovala smola, pomaly som už bola schopná veriť Marhulinému nevyslovenému obvineniu, že to bude určite jej vina. Na záchode nebol toaleťák a celé boli mokré, aj som sa elegantne vysypala na zem. Ona sa potkla na schodoch. Museli sme sa vracať na záchody po zabudnutú čiapku. Ešte aj vonku sa rozpršalo práve, keď sme odchádzali zo školy a všetko krásne doplňoval harmonický zvuk tlakomeru, čo sa sám zapol v jej taške. Dokonalý sitcomový obraz. Ako ostatne celý môj život.
„Hm, ako vibrátor,“ komentujem zvuk.
„Si nechutná..ale...to snáď nie, že?“ začala sa okolo seba nervózne obzerať, asi čakala, že na ňu niekto vyskočí s obvinením, čo to má v taške.
Náhodou sme stretli Oného. Oný, aby ste vedeli, je brat Richmonda. Richmond je Silviin chalan. Silvia je moja sestra. Ja som ja.
Koktavo nás pozdravil a hodil na Marhuľu najväčší úsmev, aký sa dal, neviem, či hollywoodsky alebo idiotský. O my god, je jasný! Takže ja si teraz práve idem uvedomiť, že musím ísť do obchodu....nie, nemôžem teraz niekam skočiť sadnúť a pokecať...
...
„No?“ spovedám.
„Ooo bože, to bolo trápne... zhodila som veci a šla najprv na záchod. Vrátim sa a on pozerá na moju vibrujúcu tašku....a ja čo som povedala? Že to nie je vibrátor!“
„Nová hláška?“
„To som nemala v pláne...je to tvoja vina, ty a tvoje sprosté nápady!“
„Čo?“ Nie, že by som nemala sprosté nápady, ale nech o nich sakra viem! Aha, akože som ju nakazila tou myšlienkou....
„Vysvetlila si to ale, však?“
„No, keby som neočervenela a nezamotala sa...nechápem...“
Ani ja nechápem, ako môže byť niekto také nemehlo, ale ešte viac nechápem cestičky osudu, lebo nejak sa ku mne donieslo, že to nebolo ich posledné stretnutie. Čo my vieme, možno už čoskoro bude mať Marhuľa nový účes...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
leniny7
30. 3.marca 2009 21:55
hh možno rozhodol ten vibrator
Napíš svoj komentár