Minule som vám naznačila, že máme v rodine zavedené čosi ako limit na vychádzky. Že to znie ako väzenie? Ono je to tak: rodičia (teda hlavne mama, tá má patent na výchovu) sa snažili za dôb Silviinej puberty trochu obmedziť jej početné vychádzky. Teraz je ale už dospelá, býva aj mimo domu, tak už jej nemôžu do toho hovoriť a ona by ich ani nenechala. Silviino psychologické ego nepripúšťa možnosť prehry. No, keďže ale ona je taká akčná dvadsiatnička, čo je schopná byť preč každý deň, majú rodičia pocit, že ich výchova nebola dostatočná, takže nás so Silvom, hoci sme o čosi väčší domasedi od prirodzenia, obmedzujú ešte viac. Asi sa boja, že im tiež raz odídeme z domu. Keď,...človek to proste musí chápať.
Silvo si už prečerpal pomyselný limit ("Keby to aspoň nebolo randením so psami!"), takže dnes zostáva doma. Možno bude mať šťastie a vyberie sa film, ktorý ho neunudí k smrti. Ja som myslím na tom dobre, vzhľadom na to, že som sa týždeň a pol s nikým nevidela. Pokúšam sa niekoho zohnať, keď mi to dojde: to, že som sa s nikým nevidela a mobil mi zvonil len raz za tri dni pri ponukách od T-mobilu, malo asi dôvod! Takže tu je prehľad:
2 ľudia sú už mimo mesta na školách
1 je mimo mesta u babky
1 je u babky v Blave
1 na to nemá psychický stav, niekam ísť
1 má VB ale však prečo ma volať
3 to neberú
2 už niečo majú
u jedného to ani neskúšam, lebo nikdy nemá čas
a s ďalším sa momentálne nebavím
Začínam rozmýšlať, či je to nejaký vtip od tých tam hore, keďže už sa to stalo toľko krát, že ma to ani neprekvapuje. A nemôžete sa ani hnevať, veď kto môže za to, že je od vás vzdialený 600km?
"Niečo som uvarila," ozve sa entuziastický hlas z kuchyne. "Ty si zostala doma?" pýtam sa sestry. "...aby si navarila?"
"Hm, nemám nič na pláne...a okrem toho som si to po dlhom čas chcela vyskúšať na niečom extra." Toľko od niekoho, kto aj keď býva sám, je len polotovary. "Vyzerá to ako...nejaký fazuľovo mäsový prívarok..?"
"Budú to nudle na japonský spôsob v špeciálnej hustej polievke...uvidíš."
Videla som: žiaden člen rodiny to nevedel jesť paličkami. Tak sme to nakoniec vzdali a kozkradli všetok bežný príbor, otec jedol malou naberačkou, Silvo to v sprievode estetických zvukov sŕkal rovno do seba. Chutilo to dosť divne, ale mama nasadila výraz plnej podpory pre dcérin vývoj v domácu gazdinku, tak sme sa pridali.
"Tak čo si dáme? Človeče? Scrabble?"
"No, je nás päť, takže jeden aj tak musí preč..."
"Ja! Ja...idem umyť riad."
"Človeče je pre šiestich," potešila sa mama.
A tak sme hrali...deň...dva...vlastne len pol hodinu, ale mne to bežalo tak pomaly. Mama s otcom sa snažili hrať tvrdú hru a nemali s nami zľutovania, keď nás vyhadzovali. Škoda, že nám to bolo jedno. "Vôbec netaktizuješ!" Ale hej, už 20 minút rozmýšlam, ako uniknúť...
Silvo, ktorý si už dvakrát odskočil, sa práve vrátil: "Mám hnačku."
"No jasné, aspoň si to mohol trochu zahrať."
"Nie, naozaj! Choď sa pozrieť na záchod."
"Nespláchol si?!"
"Hej, ale to len tak preč nepôjde... uf, bolí ma brucho..."
Chcela som povedať, že aj mňa, aby som mohla zmiznúť, keď som pocítila pichnutie v črevách a pochopila, že inam ako na záchod to nepôjde.
"Musím znova, soráč..."
"Nie, počkaj, aj ja musím!" kričí otec.
Obaja sa rozbehli k dverám, otec vyhral a zaplesol sa tam. "Môžem použiť vaňu, však?" znie k nám Silvestrov hlas.
"Ani nápad!"
"Neskoro!"
"Sakra, aj ja musím! Uvoľni vaňu!" Hm, nikdy som si nemyslela, že toto niekedy poviem... "Silvia, čo si tam dala?"
"No, asi to nebola najlepšia kombinácia...bol to môj vlastný recept..."
/later/
Kolenac: preco tak dlho odpisujes?
Sofia: sestra sa nas pokusila vyvrazdit
Kolenac: co? ako?
Sofia: hnackou!
Kolenac: a to sa da?
Sofia: ani ja som si to nemyslela...ale sestra je zjavne talent..sorry musim bezat, kym mi bracho neobsadi vanu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chiflada
7. 9.sept. 2008 19:34
boze ako to robis?
2
ty kokos...chudaaatko... ..ale zas aspon si nemusela hrat clovece
4
"Vôbec netaktizuješ!" Ale hej, už 20 minút rozmýšlam, ako uniknúť...
Napíš svoj komentár