Cela

Táto cela...
akoby...sa stále zmenšovala...
a vnútri nej
sa chúlim len ja k sebe samej
vediac,
že jedného dňa sa viac
nebude dať zmenšiť
a vtedy ma rozdrví –
na márne kúsočky.

Necítim zlosť, ani bolesť, ani nenávisť...
necítim vôbec nič.
Ani len úbohý
strach z ničoty.
Musí to tak byť...
pretože – nedá sa vyslobodiť.

Moja myseľ tápa v tme.
Jedna jej časť svetlo hľadá,
druhá všetko vzdať chce.
Rozpor je tá cela,
z ktorej sa dostať nedá.

Štyri steny -
v mojej hlave, v mojom srdci.

S osudom, ktorý ma čaká, zmierená,
cítim sa voľná,
aj keď som zavrená.
Zbavená citov ako nejakej tiaže,
zbavená všetkého, čo ma k niečomu viaže.

Ak nič nemám, tak nemám čo stratiť.
Chcela by som si len aspoň holý život brániť,
no nemôžem.
Pretože
cela sa stále zmenšuje
a jedného dňa ma dostane.

Dostať sa von
bývalo mojím jediným cieľom,
ale dvere
sú zamknuté.
A kľúč je možno ďaleko,
no možnože je blízko,
a možno je niekde inde úplne.
A možno je hneď tu – vo mne...
Ale hľadať ho je zbytočné.
Lebo tam vonku je priestoru ešte menej.
Pre moju dušu tam miesta vôbec niet,
keďže chce byť voľná a chce letieť...

Tamten svet nebol pre mňa stvorený,
preto kľúč nepokladám za zdroj záchrany...
práve naopak -
svet mimo cely
je hrozný...
ja...bojím sa tých zvukov
čo počuť cez steny...
Sužuje ma úzkosť,
že sa dostanú až ku mne a ublížia mi !
...nech som radšej uväznená,
kým nepríde ten čas,
než byť tým vonku trýznená,
dosť, že mám z toho taký strach...

Ja sa bojím...pocitov.

Zlých, dobrých, zložitých...všetkých.
Chcú mi poškodiť – ublížiť !
...cela je vlastne moja ulita,
v ktorej som pred všetkým ukrytá...
avšak nie je dokonalá -
cez tú kľúčovú dierku ku mne niečo preniká...
a...ničí ma !
Trhá srdce na kusy !

...krv tečie prúdom popri vás...
ste zhrození, vidno vám to na očiach
ale, chceli ste to, predsa !
Každý z vás si odtrhol svoj kúsok z môjho srdca !
...držíte ho v dlani.
Pozeráte raz naňho, raz na ten prúd krvi,
raz na moje bezvládne telo, ktoré leží pred vami
...o chvíľu sa otočíte na opätku
a odchádzate preč.
Svoje kúsky si pre istotu v tom zmätku
strkáte do kapies...

Ja ležim na zemi
s prázdnymi očami.
Hľadím nikam,
nemám žiaden cieľ,
iba jednu myšlienku,
iba jeden sen...
svoje srdce a svoj život v cele naspäť chcem.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu