Teraz ho asi prvý krát čítam s rozvahou a pekným pocitom na srdci. Prvý krát necítim pre jeho čítaní nenávisť, že by si mi ním ublížila, práve naopak. Cítim, že keď si ho písala, mala si ma stále rada. Nechcela si mi ublížiť, bola si úprimná, spravodlivá, a napísala si mi pravdu. Takú aby ma až tak nebolela...
Po prvý krát si uvedomujem, že si sa snažila mi neublížiť, prvý krát pociťujem potrebu ti odpustiť, prvýkrát sa mi zviera hrdlo z pochopenia a nie zo smútku.
Možno som mal len zatvorené oči nenávisťou a nechápavosťou. No láska ma opäť zohrieva a otvára mi oči. Znovu cítim srdcom, kde je navždy kúsok miesta aj pre teba. Tak veľmi túžim znovu lietať ako Motýľ, mať čisté svedomie a môcť sa naplno otvoriť láske. Vedieť, že ak to niekedy nevyjde, nekončí sa úplne všetko...Nebáť sa vstúpiť na veľkú loď, pretože budú na nej záchranné člny, pre prípad stroskotania.
Kamarátstvo je mojim záchranným člnom, s ktorým sa nebudem báť plaviť sa na veľkej lodi. Naša loď stroskotala ako Titanic, no do člna som nenastúpil. Chcel som zomrieť a teraz len plávam na hladine a verím, že budem zachránený. Že ma vylovíš a odvezieš na novú loď, kde bude tiež taký čln...ktorý dúfam nebudem nikdy potrebovať...
Tak veľmi Ťa potrebujem objať, cítiť že láska trvá naozaj večne. Vlastne ťa už ani nepoznám, no verím, že si to stále ty. Verím že ti sloboda a voľnosť nezobrali srdce, viem že tam niekde si a z času na čas spomínaš. Ty si myslíš, že si pre mňa mŕtva, no ja sa len neodvážim pozrieť ti do očí. Potrebujem počuť len jediné slovo a dvomi ti chcem odpovedať. Možno na to ešte stále nemáme pripravený hlas, no Ježiško vie, že raz nastane taký čas...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
55lienka
24. 12.decembra 2007 08:51
Musíš len dúfať.
Napíš svoj komentár