Ráno mi rodičia oznámili, že aj ja musím ísť na bratovu rozlúčku so sezónou. Nechcela som tam ísť, pretože som vedela, že tam bude aj on. A obávala som sa, ako zareaguje. Pri všetkých tých mojich pokusoch a omyloch. Keď sme tam došli bola som v pohode. Nevidela som ho tam, takže som sa nemusela ničoho obávať. No o nejaké 2-3 hodinky som ho zbadala. Nie! ... Išiel smerom od tenisového kurtu. Tam boli aj ostatní. Vyšla z tamadiaľ aj moja milovaná mamička ...išla sa napiť...hrala s ním tenis!...Ach jaj...Našťastie ma ostatní rodičia zamestnali staraním sa asi o 5 ročné dieťa...
Dobré tri hodinky som sa bavila s tým malým dievčatkom v pieskovisku. Sedela som chrbtom otočená ku každému a SMSkovala som so svojou najlepšiou kamoškou, ako nenormálne sa tam nudím a podobne. Jediné, prečo sa mi oplatilo prísť boli jeho pohľady Odkedy som ho videla, vždy sa na mňa pozeral a priblblo usmieval...Keď som práve odpisovala na SMSku niekto zozadu behal. Nevnímala som to veľmi. No keď ma niekto poklepkal po ramene, strašne som sa zľakla. To čo behalo bol ON...a to čo ma poklepkalo po ramene bol tiež ON! Otočila som sa, aby som zistila kto to bol, keď som ho zbadala bol otočený smerom ku mne a nádherne sa usmieval. Kebyže sme tam nemali obaja rodičov, tak by sa určite niečo stalo!...No okrem ďalších pohľadov a kratučkého rozhovoru nič nebolo :/... Teda bolo ale až pár mesiacov nato
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
liluskaa
11. 6.júna 2010 18:43
Jé, to ja aké milé!
Napíš svoj komentár