rychlo som sklonila hlavu a snazila sa svoju bolest schovat za huste,dlhe vlasy...plakala som tak zufalo ,ze moju tvar poznacili vrasky emocii...nevedela som prestat.
Boze,tak velmi sa hnevam!!!na teba,na clovela XY,hnevam sa na cely svet!ani neviem ,preco sa hnevam aj na teba...ved ty za to nemozes...ale hnevam a ty to moc dobre vies.rana,ktoru sa mi podarilo cez leto ukryt pod hrubizny sal posplietany z mnoho nitiek zrazu niekto
opat odhalil...radsej by som zazivala ranu bodnutia nozom ako tuto...toto krvacanie nie je take lahke zastavit...ano...na par okamihov sa mi to podarilo...ale na tie som neni vobec hrda i ked mohli byt prijemne...ale urcite nie spravne...robila som to z recesie...vsetko bola jedna velka vzbura proti tebe BOZE!!! moju bolest
obcas nahradil hnev.no nechcela som nechat priechod svojim myslienkam...citom...chcela som zabudnut...velmi dlho som dokazala niest bolest...trapenie...no tento raz som si povedale NIE! odohanala som od seba vsetky myslienky na robenie spravnych a dobrych veci a robila to co nie je v sulade s mojou osobou...viete,ake je tazke bojovat proti sebe a premahat sa aby ste urobili nieco zle?.....
vzdy sa vo mne bili dva svety...svet spravnosti..poznania...s vierou...a svet,ten ktory som mala rada...svet vynimocnosti...umenia..nezavyslosti..partie...zila som v tom prvom...no nebola som uplne stastna...velmi mi chybal ten druhy...moja dusa bola proste v nom...dusa umelca...to bolo ako ked veznia nadherneho vtaka v malej klietke.ano,samozrejme,ze mu davaju jest a staraju sa o neho...ale je v klietke...konecne som sa dostala do ,,mojho" sveta...bola som stastna...bola som s osobkami,s kt. mam vela spolocne...mam si co povedat...a necitila som sa ako popol medzi zlatom...no nebol to ten ,,good" svet...ludia v nom ziju volne...krasne..uleteno...mne to vyhovovalo ...ale nebolo to spravne...
po prazdninach,ete plus dake dni som si povedala ,ze koncim...ale co ked nechcem..teda ,nie tak uplne ako by som mala...
velmi ma ubija bolest...hnevam sa na teba clovek XY.hnevam sa na teba Boze...hnevam sa na moje ja...
chcem sa trapit.este ma prosim nechajte!!nechcem tvoju pomoc!teraz nie.chcem plakat,trapit sa a byt smutna.chcem ,tuzim mat na tvar vrasky emocii...tak ma prosim nenute byt stastna!!!ked placem,tak ma obijimte,silno a pevne,ale nehovorte netrap sa!potrebujem aby moju bolest odplavili slzy....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
klimino
13. 10.októbra 2007 17:16
:,-(
Napíš svoj komentár