Čo spravím zajtra? Nechám sa unášať na vlnách slnka!

Čo spravím zajtra? Už viem, nechám sa unášať na vlnách slnka. Snáď to slnko aj skutočne bude. Vykašlem sa na nudnú prednášku, na pobyt v zaplnenej učebni s minimom voľného vzduchu, ľahnem si do trávy na Euro-promenáde, do uší si pustím Dylana, či niekoho iného, na oči dám okuliare s poriadným UV-filtrom, zavriem oči, budem sa sústrediť na hudbu a aspoň na tých deväťdesiatminút sa budem tváriť, že ma nič netrápi, a že aspoň na chvíľu sa môžem nadnášať na slnečných vlnách. Potrebujem oddych, potrebujem tých deväťdesiatminút rovnako ako ľudské telo potrebuje kyslík. Potrebujem to strašne, strašne moc, keďže počas posledných dní mám neustály pocit, že robím niečo zle. A aspoň na túto dobu, kedy sa ostatní budú potiť v učebni, ja budem počúvať Dylana, nový album United Flavour, a tie ďalšie odrhovačky, ktoré už tie dlhé mesiace počúvam. Budem sa cítiť slobodný, na čas šťastný, na čas uvoľnený, na čas sa nebudem snažiť myslieť na všetky tie rozhodnutia, ktorých následky teraz ešte nepoznám. Potrebujem slobodu. Potrebujem lietať, potrebujem sa nadnášať.

Ak zajtra uvidíte nejakého magora ležať na tráve pri Eurovei, so striebornými slúchatkami v ušiach a so šedým batohom nad hlavou, okuliarmi na očiacih, snažiac sa dosiahnuť hladinu beta, tak vedzte, že som to ja.

Nenávidím slnko. Nenávidím Re. Keď však tak ležím a nechávam sa ním hriať, je to asi jediný pocit, kedy sa cítim skutočne slobodný.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu