Peťo a Peťa. Obaja majú po tridsiatke. Brali sa, keď si Slováci pred pár rokmi niesli domov bronz z hokejového šampionátu. Vlastnia malý byt neďaleko Evinho a nejakú tú chvíľu pravidelne pendlujú medzi Slovenskom a Talianskom. Na otázku, kedy budú rodičmi sa len nervózne usmejú. Ešte sa neusadili a či vôbec niekedy...
Milan. Budúci rok bude mať tých zárezov päť. Nosí dlhé vlasy, je potetovaný, má zrobené ruky a kdesi v mexických horách učí domorodcov slovenské nadávky, pije španielské víno a občas niečo vyhodí do vzduchu. Má tri deti s dvoma ženami a tá jediná, ktorú miluje, tiež pred niečím uteká. Sníva o tom, že raz sa vráti a svoju krehučkú popraskanú ulitu raz opraví, stane sa kráľom túlavých mačiek a umrie s pocitom, že to životu riadne spočítal. A ten mu to vrátil aj s úrokmi.
Sonička. Soničky. Soničkovia. Utekajú, tancujú, bijú sa, ostria si lakte. Naschvál proti prúdu alebo ním unášaní. Menia ulity, hľadajú svoje miesto, milujú, potkýnajú sa, padajú, rozbíjajú si hubu. Vstávajú, utierajú si slzy, menia smer, nachádzajú nové ulity, usmievajú sa.
A potom som tu ja. Sedím na pive, pozerám sa do milovaných tvárí, fajčím posledné cigarety, rozprávam, načúvam, tancujem, strácam, premýšľam, odmietam. Moja ulita ma zas a znova ťaží, ja sa dívam na horizont a snívam o sladkých diaľavách.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
transplantovana
14. 6.júna 2011 18:27
trúba bláznivá rozplakala si ma normálne.
Napíš svoj komentár