Do miestnosti prudi teply vecerny vzduch, pokryvaju ma kropaje plotu a moj stav podfarbuju gitaove akordy, prichadza to zdolla, nejaky vandrak sa prisiel exhibitovat , prisiel asi svetu povedat, ze z jeho gitary s da vytazit zivot, ludsky zivot, miniaturny zivot v hudbe.myslim, ze hudba ma udrziava v stave bdenia, v stave tvorivej prietrze , ale aj tak si myslim, ze niekde je zadrhel, nie som dost odvazna, som skostnatena a ked aj mam co povedat, neviem ako, asi dost dobre nekomunikujem s moéjou violou a na tom to vsetko stoji, na hudbe, bez nej som nepopisany harok papiera, chuchvalec nicoho, tragikomicka postavicka z nejakeho stareho filmu, nikam nesmerujem, bez hudby sa moj zivot pokojne moze skoncit, svet ma uz nicim tak neohuri, je trapny , svet sa specializije na zlo a v hudbe je dobro, to co ta vzdy sprevadza.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár